Bol to presne ten typ zúrivého psychopata s býčím zátylkom a bledými očami, čo sa zabáva tým, že ľuďom trhá nechty.
Okrem iných krutostí je niekdajší „bosniansky mäsiar“ zodpovedný aj za zavraždenie približne ôsmich tisícov neozbrojených bosniansko-moslimských mužov a chlapcov v lesoch neďaleko Srebrenice v lete 1995. Väčšina z nás preto má pocit hrejivého uspokojenia, že tohto muža konečne v srbskej dedine Lazarevo zatkli.
Neobvyklý plán
No blížiaci sa proces s Ratkom Mladičom vyvoláva nepríjemné otázky. Prečo vlastne musí byť súdený v Haagu a nie v Belehrade? A je naozaj múdre obviniť ho nielen zo zločinov proti ľudskosti, ale aj z genocídy?
Obe tieto otázky prezrádzajú, ako ešte stále žijeme v tieni norimberského procesu, v ktorom nacistických pohlavárov súdila medzinárodná komisia sudcov. Predpokladalo sa – zrejme právom – že Nemci by svojich bývalých vodcov súdiť nedokázali. Navyše, rozmery a obsah nacistických zločinov boli také desivé, že bolo treba zaviesť nové zákony
– „zločiny proti ľudskosti“ –, aby vôbec bolo možné súdiť tých, ktorí boli za tieto zločiny formálne zodpovední. Štáty by takisto mali niesť zodpovednosť za svoje počínanie – a preto vznikol roku 1948 Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocidia.
Holokaust nebol hlavnou témou norimberských procesov. No Spojenci sa domnievali, že nacistický projekt vyhladenia celého národa si žiada celkom nový právny prístup, ktorý by zabezpečil, že takéto zverstvo sa už nikdy nezopakuje.
Genocída ako právnický koncept je problematická tým, že je hmlistá. Ako genocída sa označujú „skutky spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnostnú, etnickú, rasovú či náboženskú skupinu“. Dôraz sa pritom kladie na slovo „úmysel“, nie na počet ľudí, ktorých životy boli zmarené. Mao Ce-tung zavraždil až 40 miliónov Číňanov, ale či mal naozaj v úmysle zničiť ich ako skupinu? Nie. Vieme, že Hitler, naopak, mal v úmysle zničiť úplne všetkých židovských mužov, ženy a deti.
Nedodržaný sľub
Chvályhodná snaha zabrániť zopakovaniu podobného fenoménu mala bohužiaľ nešťastné dôsledky. V horlivej túžbe poučiť sa z dejín si často berieme ponaučenia, ktoré sú mylné, prípadne prekrúcame dejiny na pochybné účely.
Aj vraždenie v Srebrenici bolo svojím spôsobom ovplyvnené spomienkami na druhú svetovú vojnu. Holandský prápor pod hlavičkou OSN prisľúbil, že tamojších moslimov ochráni, hoci na to nemal predpoklady. Tento sľub čiastočne odrážal pocit viny za to, že odvracali zrak, keď Nemci vyviezli dve tretiny židovskej populácie do táborov smrti. Ten pocit prenasleduje Holanďanov dodnes. Tentoraz to bude inak. Tentoraz zasiahneme. No Mladičove jednotky mali početnú i vojenskú prevahu, a tak Holanďania ponechali Srebrenicu napospas osudu.
