Nájsť argumenty proti dnešnej tajnej voľbe generálneho prokurátora je hračka. Problém je skôr nájsť nejaké v jej prospech.
Richardovi Sulíkovi sa môže zdať čudné rozhodnutie Ústavného súdu o verejnej voľbe generálneho prokurátora. Tu sú dôvody, prečo by sa normálnemu človeku mala zdať čudná aj dnešná tajná voľba:
1. Hrozí pád vlády. Ak si je koalícia istá, že vie zvoliť svojho kandidáta, prečo ho nezvolila už v máji? Alebo v decembri? Alebo v novembri? Zdôvodnenie, že riziko stojí za to, lebo situácia na prokuratúre je už neznesiteľná, škrípe. Na čele Najvyššieho súdu je Štefan Harabin, Ústavný súd je divný a nikto proti nim netiahne. Keby sa Trnkovi skončilo funkčné obdobie o rok neskôr, tiež ho nikto nebude nasilu odstraňovať. Čakať mesiace na súd môže byť zlé, ale je to ozaj horšie než možný chaos?
2. Hlasovanie je faulom proti demokracii. Keby Robert Fico ako premiér konal podľa zákona, ktorého účinnosť Ústavný súd pozastavil, len to ešte nestihlo vyjsť v zbierke, tak vtedajšia opozícia ide na barikády. Každý jeden poslanec bude dnes vedieť, že sa zúčastňuje na procese, ktorý by podľa Ústavného súdu nemal byť. Nepotrebujú čítať zbierku, lebo čítajú noviny. Hrou na to, že formálne ešte platí súčasný rokovací poriadok, sa poslanci dostávajú pomaly na úroveň prokuratúry, ktorá tiež vždy nájde nejaký parádny paragraf, podľa ktorého sa politici alebo mafiáni nedajú stíhať.
3. Koalícia popiera vlastné slová o potrebe verejného hlasovania. Doposiaľ sa dalo rozumieť argumentu, že voľba má byť z princípu verejná, ale až pri voľbe prokurátora sa to naplno ukázalo. Lenže teraz sa obnažuje čistá účelovosť zmeny. Ako chce Sulík presvedčiť Ústavný súd, že na novelu existujú hodnotové, systémové dôvody, keď je sám pripravený hlasovať raz tak a raz onak?
4. Čentéš ukazuje nulovú zásadovosť. Stanovisko koaličného kandidáta, že z poslednej tajnej voľby sa stiahol pre podozrenia z korupcie, bolo pochybné, lebo podplácanie bolo len dohadom a nesúviselo s ním. No dobre, každý má právo na vlastné videnie sveta. Len by to videnie malo mať aj nejakú trvanlivosť. Aj ako generálny prokurátor bude Čentéš takto často meniť postoje k zásadným otázkam? Naozaj má teraz niekto veriť, že jeho (ne)kandidovanie nie je len vecou toho, čo mu práve koaliční politici prikážu? A hlavne: neprekáža mu, že politici idú proti postoju Ústavného súdu?
5. Smeru sa celá akcia páči. Keď už Robert Madej vydá stanovisko, že „tajná voľba je víťazstvom demokracie“, tak viete, že je zle. Ak sa Smer rozhodol prikryť koaličnú voľbu, ktorú by hravo vedel rozniesť, tak je jasné, že si veria. Buď dokážu zvoliť Trnku, alebo v horšom prípade blokovať vymenovanie Čentéša u Gašparoviča.
Bolo by úžasné, keby sa Slovensko zmenilo na fungujúci právny štát a keby sa to mohlo stať hneď. Žiaľ, takáto možnosť nie je k dispozícii. A schopnosť koalície vždy nanovo situáciu zamotať, je naozaj na počudovanie.
