Po úvodných týždňoch účastného počúvania jeho problémov a toho, ako ich pred sebou zatĺka, je mojím cieľom dostať sa tam a späť čo najrýchlejšie. Obrniť sa nezdvorilosťou a pri jeho prvom nádychu zdúchnuť.
„Páči sa mi je pre zbabelcov, choď do toho, čo bolí“ – je názov prepisu príhovoru amerického literárneho miláčika Jonathana Franzena k promujúcim študentom v The New York Times. Naráža na funkciu „like“ sociálnej siete Facebook, na to, že sme zvyknutí viac komunikovať so svojimi technologickými hračkami ako sa babrať s reálnymi ľuďmi v reálnom svete.
V New Yorku je to problém badateľný na každom kroku – na ulici kľučkujem medzi zombíkmi, mátožne traverzujúcimi po chodníkoch, hlavy sklonené nad inteligentnými displejmi v ustavičnom tech-dialógu s ostatnými zombíkmi. Moja stará Motorola bez aktivovaných ememesiek patrí do prvohôr.
Priznávam, že sa cítim bezpečnejšie, keď môžem miesto telefonátu poslať správu alebo email. A „lajkujem“.
