Občas sa realita zdá veľmi sofistikovaná. Občas sa zdá, že udalosti okolo nás usmerňujú samí vzdelaní ľudia, ktorým sa v mediálnom žargóne hovorí „experti“ či „vedci“, a ktorým je lepšie do remesla radšej veľmi nehovoriť. Tak z takého pohľadu na svet musí rýchlo vytriezvieť každý, kto posledný rok sleduje finančný trh a udalosti v Grécku.
Tak napríklad kurz eura. Euro voči doláru v poslednom týždni v priemere skôr ľahko slabne. Mohli by sme sa tváriť sofistikovane a špekulovať, ako euro zdesene reaguje na nedávne výroky z radov Európskej centrálnej banky, že vraj objem peňazí v európskom záchrannom fonde bude treba zdvojnásobiť. Že sa k tomu ešte pridáva nedobrý pocit dobre informovaných investorov z gréckej politickej scény.
Gréci totiž namiesto rokovania o úsporných opatreniach plytvajú energiou na prestavbu vládneho kabinetu. Mohli by sme do toho zamiešať i fakt, že cena za poistenie gréckeho dlhu proti nesplácaniu sa už vyšplhala na najvyššiu hodnotu na planéte. A vlastne by to všetko do seba náramne zapadalo.
Chlapci so smartphonmi
Lenže je to oveľa jednoduchšie. Taký Londýn či Frankfurt, finančné centrá Európy sú plné veľkých bánk, ktoré sú zasa plné bankových dílerov – hlavne chlapcov, ktorí disponujú z nejakého nepochopiteľného dôvodu piatimi poslednými modelmi najslávnejšej značky smartphonu súčasne a občas rozhodujú rýchlejšie, než myslia. A zároveň s tým aj hocikedy plávajú v ekonomických teóriách.
Takže keď si títo chlapci na monitoroch svojich počítačov asi pred pol rokom prečítali, že Grécko by len na splátku úrokov zo svojho dlhu muselo použiť celú polovicu daňových príjmov, o splátke istiny ani nehovoriac, nič im ešte nenapadlo.
Avšak dnes sme už inde. I tým najpomalším z nich sa už začalo pod ťarchou posledných udalostí rozsvecovať, že prípad „Grécko“ je prehraný, že finančný trh už prekonal bod, z ktorého ešte bol možný návrat ku gréckej záchrane a teda Grécko nejakým spôsobom skrachuje – nech už tomu budú politici eufemisticky hovoriť akokoľvek. A len čo to i tým pomalším bankovým dílerom z Londýna zaplo, začali sa eura zbavovať. A to je celá podstata jeho oslabovania.
Učebnice ekonómie sú v zásade zajedno, že finančný trh je údajne veľmi racionálny a „efektívny“. Hádam jediné, v čom nepanuje dokonalá zhoda, je miera tejto efektivity. Časť autorov tvrdí, že je takmer dokonale efektívny, časť pripúšťa, že „len“ efektívny bez prívlastkov. Dokonca existujú i jednoduché metódy, ako mieru efektivity trhu zmerať či zrátať na základe histórie pohybu kurzov.
Ak je to skutočne tak, ako je možné, že si finančný trh tak neuveriteľne dlho nevšimol to, čo si už všimli ratingové agentúry? A to že, technicky vzaté, Grécko už bankrotuje. Bankrot je neschopnosť dlžníka splatiť svoje záväzky. To, čo Európa honosne označuje ako „záchrana pre Grécko“ či „výmena dlhopisov“, je len nejaký krycí názov pre „neschopnosť splácať“, teda pre bankrot v pravom slova zmysle.
