Diskusie o takých závažných otázkach, ktoré podľa prezidenta USA Baracka Obamu majú potenciál spustiť novú globálnu recesiu, by mali obsahovať vecné a podložené argumenty. Tie v slovenskej verejnej diskusii niekedy absentujú.
Po úspešnom hlasovaní o dôvere gréckej vláde Georgea Papandreoua ju čaká budúci týždeň hlasovanie o už piatom reštrikčnom balíčku opatrení, ktoré ako štvrťročné domáce úlohy plnia jednak úlohu ozdravenia verejných financií, ale aj posilnenia flexibility a konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky.
Úspory a dane
Prostredníctvom predošlých štyroch balíčkov, ktoré boli zrealizované a ich výsledky potvrdené štvrťročnými auditmi Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie, znížilo napríklad vlani Grécko deficit verejných financií o tretinu: napriek vlaňajšej recesii dokázalo nielen zoškrtať výdavky rozpočtu o viac než deväť percent, ale aj zvýšiť daňové príjmy o viac než päť percent. Konsolidačný plán dohodnutý s MMF predpokladá zníženie deficitu gréckych verejných financií do roku 2015 na 0,9 percenta HDP.
K splneniu tohtoročného plánu deficitu na úrovni 7,5 percenta HDP (menej, než bol deficit slovenských verejných financií vlani a predvlani) by mali prispieť reštrikčné opatrenia v rozsahu 2,8 percenta HDP (6,5 miliárd eur). Grécko súhlasilo s vytvorením nezávislej privatizačnej agentúry, ktorá by mala do roku 2014 sprivatizovať majetok v objeme 50 miliárd eur. Tak privatizácia, ako aj reformné a reštrikčné opatrenia sa podobne ako v Maďarsku v roku 2009 realizujú pod drobnohľadom MMF.
Medzi konkrétne dohodnuté opatrenia na strane výdavkov okrem iných podľa Economist Intelligence Unit patrí aj: zníženie poštu zamestnancov vo verejnom sektore o 150-tisíc, zrušenie príplatkov za odpracované roky vo verejnej správe a predĺženie týždenného pracovného času z 37,5 na 40 hodín, zrušenie a zlúčenie viacerých štátnych organizácií - podľa EIU by zánik 75 z 500 verejných organizácií mal priniesť prepustenie siedmich tisícov zamestnancov a ročné úspory na mzdových a prevádzkových nákladoch v rozsahu 2,7 miliardy eur, zníženie najvyšších dôchodkov (formou „solidárnej dane“ pre najvyššie dôchodky), zníženie nezdaniteľného základu o tretinu pre zamestnancov a o polovicu pre živnostníkov, zvýšenie daní na luxusné tovary a majetky, vrátane drahých nehnuteľností, bazénov, luxusných automobilov a jácht, zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu, zvýšenie cestnej dane, zavedenie spotrebnej dane z nealkoholických nápojov a zaradenie mnohých tovarov a služieb vrátane pohostinských a reštauračných služieb do vyššej, 23percentnej sadzby DPH, zhŕňa niektoré z dohodnutých a pripravených opatrení Economist Intelligence Unit.
