Pri poslednom sčítaní obyvateľstva na Slovensku som mal – priznám sa – problém s jedinou rubrikou: národnosť. A to nielen preto, že počet chlievikov pre jednotlivé písmenká bol v mojom prípade v tejto rubrike primalý, ale aj národnosť, ku ktorej som sa podľa najlepšieho vedomia a svedomia odjakživa hlásil, nebola uvedená vo „vzorovom“ súpise (čo by až tak neprekážalo, lebo všetky národnosti tu, samozrejme, uvedené byť nemohli, to by musel mať formulár niekoľko desiatok strán).
Sofistikovaná kombinácia
V čom bol teda môj problém? Jednoducho v tom, že som vyrastal v československej rodine. Moja mama sa narodila vo Velkých Karlovicích na Valašsku a môj otec vo Východnej v Liptove. Navyše s nami odjakživa bývala moja babička z matkinej strany, takisto narodená vo Velkých Karlovicích. Mama a babička so mnou hovorili milým valašským nárečím, tož já ogar jsem si s nima povídal tak jak jim huba narostla. S otcom som výlučne vravel ľúbozvučnou liptovskou slovenčinou.
