Poetky treba nazývať dievčatá a ženy básniace. Oslovenie básnička mýli. Básnici a poetky, ak im je to dané, vo svojich lepších chvíľach majú vízie, v chvíľach najlepších prorokujú.
Môj priateľ, prorok, napísal v roku 1966: „Otvorená báseň vychádza z permanentnej prítomnosti ľudskej štruktúry, v podstate ktorej spočíva fakt, že celok je prítomný, ale uniká. BÁSEŇ-SIEŤ sa pokúša sprostredkovať tú vec, neznámu, otvorenú, ktorá je prítomnosťou nepomenovanej pravdy bytia. Sme na prahu tajomstva, ktoré v nás vyvoláva slová, ktoré má však moc ponoriť nás do definitívneho mlčania.“ Ľudia by mali spolu intenzívnejšie komunikovať, spojiť sa ako veľká sieť, hovoril mi vtedy nadšene.
Básnik I. Š., tri roky predtým ako skupina ARPA ministerstva obrany Spojených štátov amerických vymyslela internet, web teoreticky-básnicky prorokoval. Tušil, o čom to je, ale prorokom je vlastné: nezbohatnú. Nezbohatol, ako mnohí, ba väčšina a dodnes má problémy s internet mašinkou.
Blahoslavení chudobní však nie je jediný spoločný menovateľ básnikov a prorokov. Básnime svojím spôsobom všetci, a aby sme sa za básnenie hanbiť nemuseli, priznávame si skôr snívanie.
