Umenie sa rodilo v jaskyni ešte v časoch, keď mnohé zložité slová nahrádzali tanečníci pohybom. Tanec lovcov s pripomínaním svojich lukostreleckých úspechov a ujúkanie okolo ohňa privádzali neandertálske obecenstvo do vytrženia a to si aj ctilo svojich hrdinov.
Umenie, ktoré predviedli sudcovia pri svojej zábave v jaskyni Bonanno, má niekoľko spoločných a niekoľko významne rozdielnych prvkov s dávnym archetypom zábavy a umenia. V prvom rade prezentovali svoju etiku i zmysel pre estetiku, ako aj svoju ľudskú dôstojnosť. Práve v tomto bode sa s jaskynnými predkami strmo rozchádzajú. Lovci v jaskyni totiž demonštrovali len to, čo vedeli a obdivovali ich tí, ktorí si ich ctili a verili posolstvu ich tancu.
Ale zábava na spôsob jaskynného lovca so samopalom a slúchadlami na ušiach nenašla pochopenie. Preto sa zabávajúca sa právnická elita urazila, vraj má zlé obecenstvo: je málo chlpaté, má malé päste a priveľké hlavy. Navyše je hysterické a nerozumie súkromnej zábave. Dokonca nám prezradili netušené tajomstvo, že od Bonanna sú aj horšie jaskyne.
V bode „horšie jaskyne“ ako je Bonanno s našimi novodobými lovcami súhlasím. Sú aj horšie brlohy. Zabudli však doložiť, že úloha čistiť tieto dúpätá patrí práve im, prokurátorom a sudcom. Takže prihrali nám na otázku – a čo vo veci horších brlohov milí sudcovia robia? Chráň Bože, aby dávali hneď odpoveď, nie je potrebná.
