Tak nám Štatistický úrad potvrdil, že starneme. Detí sa rodí menej a starých ľudí pribúda. Pravda je, že v roku 1950 tvorili mladí ľudia do 20 rokov až 37,7 percenta obyvateľstva, kým ľudia starší ako 65 rokov len 6,6 percenta. V súčasnosti je pomer „mládeže“ a „stáreže“ 21,8 verzus 12,2 percenta.
Výrazné starnutie možno očakávať už v relatívne krátkom čase, keď do dôchodku odídu „Husákove deti“. V roku 2035 bude podiel mládeže a stáreže 18,2 ku 21,1 percenta.
Ako však bude vyzerať ekonomika so striebornými vlasmi? Nasadnime na stroj času a pozrime sa do krajín, ktoré nás vo vývoji predbehli. Napríklad Japonsko má už teraz takú vekovú štruktúru obyvateľstva, akú Slovensko bude mať až v roku 2035.
Prvou vecou, čo nám udrie do očí, je odlišná veľkosť domácností. V mladých krajinách sa v jednom dome či byte tiesnia aj tri generácie. Pre demograficky staré populácie je typický model malých domácností s dvoma, respektíve len jednou generáciou.
Napríklad v roku 2009 mala priemerná domácnosť slovenského zamestnanca 3,3 člena, no priemerná domácnosť japonského zamestnanca len 2,8 člena. Slováci ešte stále majú viac detí mladších ako 15 rokov, a preto sú naše domácnosti väčšie. V Japonsku zas v rodinách dôchodcov žije vyšší počet dospelých detí a tiež je tam menej osamelých vdov ako na Slovensku (lebo naši muži priveľa fajčia a pijú).
Môžeme teda tušiť, že aj na Slovensku stúpne počet domácností, kde dospelé deti žijú spolu s rodičmi a taktiež muži sa budú dožívať dlhšieho veku ako doteraz. Menšie domácnosti = viac domácností.
Počet obyvateľov bude na Slovensku v roku 2035 len asi o 150-tisíc menší ako dnes. Každá domácnosť má však určité fixné náklady na predmety dlhodobej spotreby, ako sú napríklad televízor, chladnička, sporák a podobne. Dá sa teda predpokladať, že dopyt po takýchto predmetoch nepoklesne. Paradoxne skôr stúpne aj v čase, keď celkový počet populácie bude klesať.
Demografická zmena sa prejaví aj na ochote ľudí míňať svoje peniaze. Ak si pozrieme príjmy, výdavky a úspory domácnosti na Slovensku a v Japonsku, uvidíme ešte jeden markantný rozdiel. Slováci vo všeobecnosti šetria. Dôchodcovia pritom viac ako zamestnanci. Domácnosti našich dôchodcov majú mieru úspor (15,7 percenta) vyššiu ako iné domácnosti (13,1 percenta). Japonské domácnosti zamestnancov ušetria podstatne viac ako naše (26,1 percenta disponibilného príjmu). Úplne inak to však vyzerá v domácnostiach japonských dôchodcov. Tie minú o 33,2 percenta viac ako je ich príjem. Prekročenie rodinného rozpočtu hradia z úspor.
