Aj keď možno to až také prosté nie je. Možno je to prosté len pre nás, Stredoeurópanov, ktorí sme k celospoločenským témam veľmi pochybovační. Možno že je to v eurozóne inak. Možno je eurozóna v štádiu, v akom Titanic vyplával z doku v Southamptone, alebo v akom Hindenburg len opúšťal vzdušný priestor materského Nemecka. V štádiu, keď sa ešte nesluší pochybovať.
Pred pár dňami ma finančná inštitúcia XY pozvala, aby som niečo pekné povedala na jednej jej akcii. Spolu so mnou tá inštitúcia zatúžila vypočuť si aj jedného zahraničného ekonóma. Pán ekonóm, pôvodom z eurozóny, doslova sršal optimizmom: „To nie my, Európa, to Amerika má problém. My, Európania, nemáme problémy. Ako by sme ich mohli mať, keď platíme eurom? Grécko zachránime, euro sa nám posilní a budeme sa mať dobre.“
Akokoľvek to bolo voči nemeckému pánu ekonómovi nekolegiálne, musela som si odkašlať a povedať publiku, že tu prosím nemáme povinnú propagandu, a nebudem preto hlásať ani jedno z nasledujúcich značne diskutabilných tvrdení, zvlášť keď ani jednému z nich neverím:
