Bez ohľadu na to, koľko amerických jednotiek ostane v Afganistane, ich počet o výsledku nerozhodne. Nerozhodne o ňom ani novovytvorená Afganská národná armáda. V najbližších troch rokoch, kým sa z krajiny stiahnu posledné americké jednotky, dominantnou vojenskou silou, ktorá sa bude snažiť ovplyvniť jej budúcnosť, sa stane šesťstotisícová pakistanská armáda.
Tá však momentálne prežíva hlbokú internú krízu identity, najvážnejšiu od založenia Pakistanu roku 1947. Od toho, ako sa s touto krízou vyrovná, závisí budúcnosť pakistanskej armády aj vojny v Afganistane – a nielen to.
Základný obrat
Minulý týždeň zatkli pakistanského brigádneho generála za spojenie s radikálnym islamistickým zoskupením Hizb ut-Tahrir, no táto správa je len poslednou zo série udalostí, ktoré touto krajinou otriasli. Za posledný rok zavraždili dvoch vysoko postavených vládnych predstaviteľov, jedného z nich zabil člen jeho vlastnej ochranky. Dobre vyzbrojení povstalci v máji napadli významnú námornú základňu v Karáčí v operácii, ktorá sa nemohla zaobísť bez pomoci zvnútra.
V tom istom čase bol na smrť umučený odvážny pakistanský novinár Syed Saleem Shahzad, ktorý písal o rastúcom extrémizme v rámci pakistanskej armády a jeho vraždu má takmer určite na svedomí vedenie Pakistanskej medzirezortnej rozviedky (Inter-Services Intelligence, ISI), hoci to popiera. A potom je tu ešte prípad Usámu bin Ladína, ktorý si roky pokojne nažíval v meste, kde sídli vojenská posádka.
Pakistanská armáda mala povesť svetskej a disciplinovanej organizácie. Je však nepopierateľne dokázané, že sa v poslednom čase na všetkých úrovniach do nej infiltrovali militantní islamisti vrátane prívržencov Talibanu a al-Káidy.
Existujú tiež jasné dôkazy, že nastáva základný obrat v postojoch pakistanskej armády.
Ďalšia predstava
Pakistanského veľvyslanca v Spojených štátoch, Husaina Haqqaniho, pred mesiacom pozvali na prednášku na miestnej Univerzite národnej obrany. Haqqani sa opýtal zhromaždených dôstojníkov: „Čo pokladáte za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Pakistan?“ Dal im na výber tri odpovede: „interné ohrozenie“, „India“ a „Spojené štáty“. Väčšina hlasovala za tretiu možnosť. Táto reakcia sa zhoduje s informáciami z depeše americkej veľvyslankyne v Pakistane, Anne Pattersonovej, ktorú uverejnil portál WikiLeaks. Prejavila v nej zhrozenie nad rastúcou intenzitou antiamerických nálad v radoch novej generácie vodcov pakistanskej vojenskej elity.
Vlani v novembri pakistanský denník Dawn priniesol reportáž zo stretnutia, kde vysokopostavený vojenský dôstojník vysvetľoval hŕstke popredných komentátorov, že pakistanská armáda pokladá Spojené štáty za nepriateľskú veľmoc, ktorá sa snaží v Pakistane predlžovať stav „kontrolovaného chaosu“ a zbaviť režim nukleárnych zbraní.
