Nielen bájkar, už ani fejtónista sa dnes pomaly nezaobíde bez zvierat. Veď čo mu už ako prvé môže zísť na um, keď sa dozvie, že súd Michalovi Kováčovi nariadil ospravedlniť sa Ivanovi Lexovi a „finančne ho odškodniť“? Len a len známy príbeh o vlkovi, ktorý obvinil jahniatko, že mu kalí vodu v potoku.
Pritom sa pán exprezident jediným urážlivým epitetom nedotkol „cti“ pána exriaditeľa. Je nevinný aj podľa zákona všetkých zákonov – Desatora. Nevyslovil krivé svedectvo proti blížnemu svojmu. Len zopakoval fakt, o ktorom vedia asi tak štyri milióny Slovákov. Nota bene hneď na začiatku ho nezávisle od seba odhalili dvaja kvalifikovaní vyšetrovatelia, kým im úradne nezapchali ústa. Že totiž roku 1995 za bezprecedentným únosom prezidentovho syna stála SIS a že by sa sotva mohol uskutočniť bez vedomia jej šéfa. Podľa tejto judikatúry by musel postihnúť trest aj toho, kto nahlas povie „Prší“ a ono naozaj prší...
Laik naivne verí, že zákony sú v tomto čoraz čudnejšom svete jediná istota, priam vytesaná do kameňa. Pritom sú však napísané takým odľudšteným, totálne nemúzickým jazykom (už tie pasívne väzby a odborný žargón!), že sa jednoducho nemôžu prihovoriť normálnemu človeku. Paragrafy sa zvíjajú ako klbko hadov a podobne ako ich rajský prapredok zvádzajú ostroumných sudcov k svojvoľnému výkladu.
