Tento týždeň sa verejnosť má dočkať vyjadrenia predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej k voľbe kandidáta na generálneho prokurátora. Presnejšie, k zrušeniu a možno aj vydaniu pozastavenia účinnosti ustanovení zákona, ktoré s jeho voľbou súviseli.
Vyjadrenie to bude nepochybne zaujímavé, ale oneskorené. Všetko je už v tejto súvislosti zrejmé a neodškriepiteľné. A k meritu sporu – o ktorom bude súd ešte iba rozhodovať – ani predsedníčka súdu nemôže veľa povedať.
Aj bez jej vyjadrenia je už verejne známe, že štyria sudcovia – Horváth, Luby, Mészáros a Orosz – vydali odlišné stanoviská, v ktorých nesúhlasili ani s prijatím podania zastupujúceho generálneho prokurátora na ďalšie konanie, ani s vydaním predbežného opatrenia. Ladislav Orosz vydal spoločné stanovisko s Jurajom Horváthom a Ján Luby zase s Lajosom Mészárosom.
Všetci odmietli právomoc zastupujúceho generálneho prokurátora podať návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o rokovacom poriadku parlamentu s ústavou. A rovnako spochybnili aj pozastavenie ich účinnosti. Argumenty štyroch pritom pôsobia silnejšie aj zrozumiteľnejšie ako argumenty väčšiny sudcov.
Väčšina napríklad dôvodila obsahom ústavného článku, podľa ktorého „podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon“. V spojení s vetou zo zákona o prokuratúre, podľa ktorej ak generálny prokurátor nie je vymenovaný, jeho funkciu „v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora“.
