Z Matice slovenskej, alebo aspoň z jej časti, pretože iná sa od neho na druhý deň dištancovala, sa na verejnosť dostalo stanovisko k Ferdinandovi Ďurčanskému, ktoré sa obracia na slovenskú vládu. Pomník predstaviteľa ľudáckeho režimu a kritické stanovisko vlády k jeho odhaleniu je postavené do kontrastu s jej mlčaním pri odhaľovaní pomníka T. G. Masarykovi. Ľudácke kapitoly našich dejín sú postavené do kontrastu s čechoslovakizmom prvej republiky. Ferdinand Ďurčanský bol spolutvorcom protižidovskej legislatívy. Tá smerovala od prvého okamihu ku genocíde občanov vlastného štátu. T. G. Masaryk zasa spolu s M. R. Štefánikom stál pri zrode prvej demokratickej štátnej formy na našom území, ktorá výrazným spôsobom prispela k dnešnej modernej slovenskej štátnosti.
Týmto niektorí bývalí kolegovia dnešného šéfa Ústavu pamäti národa ponúkli verejnosti ešte jednoznačnejšie myšlienkové pochody ich takzvaného objektívneho historického bádania.
Zabúdajú na genocídu
Podľa nedávnych vyjadrení Ivana A. Petranského bude novela zákona o ÚPN politicky motivovaná. V praxi to bude vraj znamenať koniec necenzurovaného vedeckého výskumu a nestranného hodnotenia obdobia neslobody na pôde ÚPN. Cieľom novely zákona je podľa neho umožniť politikom kedykoľvek zasahovať do personálnych otázok ústavu.
Ústav nebol zriadený pre nedostatok necenzurovaného vedeckého výskumu. Po rokoch neslobody si každý môže vytvoriť slobodný názor na to, čo sa v minulosti na území Slovenska dialo. Právo na názor majú aj historici a iní občania aktívni v Matici slovenskej.
Objektivita ich postojov pri hodnotení vkladu Ferdinanda Ďurčanského do slovenských dejín obchádza historický fakt genocídy, ktorému táto historická osobnosť aktívne asistovala. Subjektívne pozitívne hodnotenie Ďurčanského, že genocída desaťtisícov obyvateľov je v ich pohľade zanedbateľným faktom pri pohľade na jeho ostatné zásluhy, je práve tým faktom, ktorý je sám osebe hodným historického sympózia.
Ústav vznikol, aby história nadobudla a nestratila v našom priestore aj etický rozmer a aby sa mohla stať učiteľkou súčasnosti. Aby verejnosť bola ostražitá pri všetkom, čo totalitné režimy z minulosti oživuje, rehabilituje či zľahčuje.
