prerokovanie. Ak zákon vráti, existuje stále možnosť, že ani tento nepodarok nevnesie do právneho poriadku ďalší štátnopaternalistický vírus.
Hoci obidva návrhy sa týkali rozličných oblastí, viacero náležitostí mali spoločných. Poslanec Ján Budaj, ktorý bol hlavným gestorom a presadzovateľom návrhu tzv. mediálneho zákona, venoval jeho príprave naozaj dlhý čas. Do prvého čítania včera odmietnutý návrh predložil už pred viac ako rokom. Napriek tomu, že išlo v poradí už o zhruba 16. verziu návrhu zákona, na ktorých pracoval hlavne Slovenský syndikát novinárov, išlo o verziu mimoriadne nekvalitnú. A hoci Ján Budaj odstraňoval nedostatky návrhu viac ako rok, nepodarilo sa mu ich odstrániť aj preto, lebo návrh bol zlý už v princípe a nielen v technických a obsahových detailoch. Fakt, že komunistický zákon z roku 1967 je lepší ako návrh zákona predložený „puncovanými demokratmi“, má vskutku značnú výpovednú hodnotu.
