Pri sledovaní vnútropolitického života na Slovensku vzniká niekedy dojem, že naša spoločnosť je chorá dejinami. V strednej Európe (a vari nielen tu) je to latentná, už viac ako jedno storočie trvajúca nemoc. Jej infekcii sa nemožno vyhnúť.
Neprináša so sebou iba negatívne príznaky, ktoré sprevádzajú každú chorobu, ale zároveň vyvoláva navonok príjemné pocity hrdinstva, velikášstva, ušľachtilosti, martýrstva, nikým a ničím nevyvrátiteľného presvedčenia o vlastnej pravde. Liekov a lekárov na tento neduh je veľa. Problém je však v tom, že sa tu často vedome predpisujú podivné medikamenty, ktoré chorobu viac rozširujú, než by ju tlmili.
Politika zadusí odbornú diskusiu
Historiografia sa tu nachádza v komplikovanej situácii. Buď ochotne zdôvodňuje podávanie nesprávneho, v podstate politického lieku, alebo sa snaží upozorniť na jeho škodlivosť, čím sa vzápätí vystavuje obvineniam z nedostatočného vlastenectva, z neúcty k demokracii a k slobode alebo aj zo zakukleného či otvoreného nepriateľstva voči národu, štátu, pracujúcemu ľudu, nedotknuteľným posvätným tradíciám atď.
Pokiaľ by podobné výhrady vyvolali odbornú alebo aj širšiu polemickú diskusiu, tak by mohli byť aj užitočné. Žiaľ, takmer vždy prerastú do politickej roviny, kde sa však už nepoužívajú racionálne argumenty, ale v popredí stoja pragmatické záujmy jednotlivých politických subjektov, v rámci ktorých sa neraz zadusí aj dobre mienený zámer.
V ostatných rokoch sa slovenský parlament i jednotlivé vládne kabinety zaoberajú komentovaním niektorých udalostí či osobností zo slovenských dejín. Bolo by to v úplnom poriadku, ak by šlo o skutočnú vnútornú potrebu poznávať, a najmä racionálne reflektovať slovenské dejiny. Pri počúvaní alebo čítaní verejných vyjadrení mnohých poslancov alebo aj najvyšších vládnych predstaviteľov sa však iba opakuje poznanie, že politici hľadajú v dejinách v prvom rade argumenty a zdôvodnenia pre svoje vlastné ideo〜logické tézy a aktuálne praktické kroky.
Starí Slováci – politický produkt
Nie v odborných historických kruhoch, ale na politických miestach sa začalo hovoriť o starých Slovákoch, o kráľovi Svätoplukovi, o Jánošíkovi ako neohrozenom bojovníkovi za sociálnu spravodlivosť, prijal sa zákon o Andrejovi Hlinkovi, hovorí sa o zákone o Alexandrovi Dubčekovi a v ostatných dňoch rozvíril diskusiu návrh zákona o jáchymovskej lži.
