Veď aj tie deti majú behať po vonku a nie čumieť na telku, no nie? Čo na tom, že poplatky, zvané aj koncesionárske, platíme celý rok. Niektoré úbohé deti skladajú v lete reparáty, lebo sa zle učili, nedávali pozor, flákali sa. Aj televízni diváci si v lete môžu zopakovať - tu nejaký seriálik, tam reláciu spred Vianoc, veď opakovanie je matka múdrosti.
Ešteže aspoň tie hlásateľky počasia, zvané aj rosničky, sú každý deň aktuálne. Každý večer nám úprimne, ba až od srdca, priam z výstrihu hlásajú, ako bude zajtra. Čo na tom, že televízne správy sú plné katastrof, ktoré prinieslo horúce leto - povodne a požiare sú na dennom poriadku. Rosničky smútia, ak sa má trošičku ochladiť a od radosti sú celé bez seba, keď má byť 35 a viac stupňov v tieni, lebo to je to pravé vytúžené leto, počas ktorého máme zakúsiť vrchol blaha. Komu sa to nepodarilo, nech sa strčí do chládku. Máme sa tešiť, zakúšať akési pomyselné šťastie, ktoré nám má leto priniesť – šťastie nadpozemské, mimozmyslové, ba až zmyslov pozbavené.
