Nuda je namáhavá. Niektorí sa aj zasamovraždia z dlhej chvíle, ale pravdaže väčšinou z nešťastia a z vášní. Keď vášne pominú, príde zase len dlhá chvíľa. Dnes by som mal kosiť v záhrade tú trochu trávy, čo tam je, ale dávam prednosť písaniu tejto úvahy z opatrnosti, lebo nuda vzniká aj vtedy, keď sa nám nechce to, čo sa od nás očakáva, a nemôžeme robiť, čo sa nám chce. Ale dnes sa mi chcelo písať tieto riadky všeobecne o písaní a o pôvabe korešpondencie zvlášť.
V starých anglických detektívkach sa stretávame s tým, ako niekto povie – dnes budem písať listy. Možno je to čosi proti anglickej nude, ale je to potreba kontaktovať sa s niekým. Píše priateľkám o tom, čo zažila, aké spoločenské udalosti, a ešte čo manžel a podobne. Ale táto korešpondencia, ktorá iste zachytávala aj kus histórie, je predovšetkým svedkom kultúry jazyka a psychológie istej spoločenskej vrstvy. Imponuje mi najmä dnes, keď už listy vlastne nepíšeme, telefonujeme, mejlujeme a všelijako sa kontaktujeme, ale literárnu a všeobecne kultúrnu formu to zväčša nemá. Najmä sa bojím o úroveň esemesiek mládeže, ktoré sa píšu napochytro.
