Z banálnej voľby kandidáta na post generálneho prokurátora sa stala komédia, tragédia či fraška. Závisí od vkusu. Základný fakt je len jeden – udialo sa tak v réžii výlučne vládnej koalície.
Po súboji koalície s koalíciou v parlamente sa zápas preniesol do prezidentského paláca. Predseda parlamentu Richard Sulík priniesol Ivanovi Gašparovičovi akúsi výzvu koaličných poslancov, aby vymenovanie do funkcie Jozefa Čentéša nezdržiaval. Čo je zaujímavé už len preto, že sami kandidáta volili deväť mesiacov – počnúc schválením volebného poriadku – ale od prezidenta očakávajú okamžité vymenovanie ich kandidáta.
Tým však jeho prípadné vymenovanie opäť len zdržiavajú – hlava štátu sa skôr zatne, „akoby“ zmenila rozhodnutie, že sa vymenovaním bude zaoberať až po verdikte Ústavného súdu o súlade alebo nesúlade novely zákona o rokovacom poriadku parlamentu s ústavou. Aj keď to na jeho možnosti vymenovať alebo odmietnuť kandidáta parlamentu veľa nezmení. Inými slovami, čím viac bude koalícia tlačiť na prezidenta, tým neskôr o osude kandidáta môže rozhodnúť.
Vymenúva či vymenuje
O tom ako, sa neustále vedú spory. Ústavní právnici, podľa ktorých je prezident povinný kandidáta vymenovať a na ktorých sa odvoláva aj Richard Sulík, majú len dve chyby – zostávajú v anonymite a neuvádzajú žiadne argumenty. Nevysvetľujú napríklad, prečo ústavodarca pri zmene ústavy v roku 1999 zmenil v jednom prípade (pri tzv. originálnej tvorbe vlády – pozn. aut.) výraz „vymenúva“ na „vymenuje“, ale v ostatných ich ponechal. Aj keď ich zmeniť rovnako mohol, neurobil tak. A tak zostáva stále v platnosti viac domnienka, potvrdená aj rozhodnutím Ústavného súdu, o povinnosti hlavy štátu sa podaným návrhom zaoberať, ale nie mu aj vyhovieť.
