Správa o tom, že sa najväčší internetový vyhľadávač Google rozhodol zrušiť projekt Google Labs, nemohla nechať suchým jediné jedno oko fanúšikov technologických inovácii.
Celé roky mohli vďaka nemu vývojári firmy pätinu času pracovať na čom len chcú a firma potom ich výtvory ukazovala svetu. Bez nároku na to, že sa uchytia. Takto na kolene vznikli významné služby ako Google Maps, webová čítačka Google Reader, či vyhľadávač podobných obrázkov.
A popri nich celé desiatky takých, o ktorých ste nikdy nepočuli. Mapa ľudského tela, vykresľovač grafov, či aplikácia na kreslenie budov.
Väčšina veľkých IT firiem dnes funguje podobne. Výrobcovia mobilov rozdeľujú milióny dolárov univerzitám, kde sa študenti hrajú s technológiami a skúšajú jeden nápad za druhým, s jedinou podmienkou: že ak niečo vymyslia, môže to firma použiť.
Automobilky majú veľké laboratóriá s tučnými rozpočtami, ktoré produkujú nové nápady a len niekoľko percent dostane reálne do výroby. Každý deň sa na svete vyhodia milióny dolárov na projekty, ktoré nikdy neuzrú svetlo sveta.
Prečo je to tak ešte aj dnes v čase automatizácie a šetrenia nákladov?
Žiadne zjavenie
Spisovateľ Scott Berkun sa desiatky rokov venoval skúmaniu toho, ako ľudstvo dospelo k najväčším vynálezom vedy a techniky a zistil, že väčšina toho, čo si o vynálezoch myslíme, v skutočnosti nie je pravda.
Po prvé, nikto z veľkých ľudí vrátane Archimeda, Newtona, či Edisona neboli „v správnom čase na správnom mieste“. Žiadna heuréka ani jablko padajúce zo stromu, ktoré náhle niekomu vnuklo myšlienku. „Drvivá väčšina inovácii vzišla od zasvätených ľudí, ktorí dlhé roky pracovali sa riešení presne definovaného problému. Nie je to sexi, ale je to pravda,“ tvrdí Berkun v knihe Mýty o inováciách.
Ak Newtonovi padlo na hlavu jablko a on vďaka tomu dospel k poznaniu gravitačných zákonov, je to len preto, že sa už predtým dvadsať rokov problematike venoval, desiatky krát sa mýlil a vyskúšal všetky najšialenejšie kombinácie. Ani Zuckerberg by neprišiel s Facebookom, keby predtým bolestivo neodskúšal rôzne iné koncepty.
Po druhé, tvrdí Berkun, neexistuje nič ako inovačná spoločnosť, v skutočnosti nie je v chápaní inovácii takmer žiaden rozdiel medzi stredovekom a súčasnosťou. Aj keď sa tvárime, že nové technológie milujeme, „v skutočnosti všetci preferujeme len to, čo už pre nás vyskúšali iní.“
Dotykové displeje tu boli už desať rokov pred dneškom, ale neuchytili sa, lebo im ľudia nerozumeli. Telegraf, telefón či elektrická energia museli bojovať o to, aby ich ľudia začali používať.
Inovácia je boj
Na každú inováciu, ktorá zmení naše životy, pripadne aspoň sto, ktoré sme zavrhli a nechceli. „Skrytou tragédiou všetkých inovátorov je, že ich snaha o zlepšenie sveta sa len málokedy stretne s podporou tých, ktorým sa snažia pomôcť.“
Inými slovami, ako ľudstvo sme dospeli dosť ďaleko v poznaní tých najrôznejších vedných disciplín, a väčšinu z vecí, ktorými denne žijeme, vzniká organizovane na výrobných pásoch - v tisíckach a miliónoch. No ešte nikto na svete nedokázal automatizovať spôsob, akým vznikajú nápady, vynálezy a inovácie.
Vieme o nich vlastne iba to, čo aj praveký človek, keď vynašiel koleso: že treba tráviť roky skúšaním tých najväčších hlúpostí a potom sa jedna z nich ukáže ako oveľa menšia hlúposť a možno zmení naše životy.
A ešte jedno poučenie: že keď už trávite dlhé roky finančne nákladným výskumom a bez úspechu pracujete na zlepšovaní niečoho, čo možno nebude stáť za nič, je dobre si oddýchnuť a myslieť na niečo iné. Je totiž možné, že vám práve vtedy na hlavu padne jablko a vám sa rozsvieti v hlave.
