Nadšenie, ktoré zavládlo po schválení návrhu poslanca Jána Langoša o otvorení archívov ŠtB a založení Ústavu pamäti národa, je síce oprávnené, ale ešte predčasné. Všetky médiá informovali o schválení zákona, ako keby už nadobudol platnosť, a poslanec Langoš sa stal hrdinom dňa. Isteže, je to nepochybne dobrá správa, pretože už teraz možno konštatovať, že parlament tento zákon schválil. Kruciálna otázka však znie tak, čo sa s ním bude diať ďalej. A to už záleží iba na prezidentovi, ktorý má dve možnosti - môže zákon vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie alebo ho môže podpísať. V prvom prípade môže ešte zákon odísť do minulosti, v druhom nadobudne platnosť.
O tom, že radosť zo schválenia Langošovho návrhu môže byť predčasná, svedčí nielen mimoriadne pokojné ovzdušie pri jeho prerokúvaní, ale hlavne záverečné hlasovanie poslancov. Treba totiž povedať, že návrh by vôbec nebol schválený, keby zaň nehlasovali poslanci HZDS. Možno síce veriť, že si na záver tohto volebného obdobia vstúpili do svedomia, pravdepodobnejšia je však verzia, že sa spoliehajú na to, že prezident parlamentu zákon vráti na opätovné prerokovanie. A potom sa uvidí.
