Kto sa v živote čo i len obtrel okolo témy informatizácie verejnej správy, ten vie, kde sú hlavné technologické brzdy jej mizerného napredovania.
Prvým problémom je chaos v dátach, ktoré sú izolované na rôznych miestach, v rôznych formátoch a v rozličných databázach. Druhým sú izolované informačné systémy jednotlivých úradov a inštitúcií, ktoré sa spolu nevedia baviť.
Dá sa nájsť viac dôvodov, pre ktoré sa informatizácia verejnej správy za poslednú dekádu skoro nikam nepohla. Ale užitočnejšie ako vŕtať sa v minulosti a riešiť kauzalitu a koreláciu medzi neexistujúcim eGovernmentom a politickými aj ekonomickými záujmami, je pozrieť sa na to, ako z tejto anarchie von.
Reálne riešenia
Minulý mesiac vyliezla zo sekcie informatizácie v rezorte financií pracovná verzia na Slovensku vôbec prvého dokumentu, ktorý symptómy stagnácie v budovaní verejných elektronických služieb a mizerného čerpania Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) nielenže pomenúva, ale naznačuje aj spôsob, ako ich možno odstrániť.
Nová stratégia implementácie eGovernmentu, ktorú ľudia zodpovední za informatizáciu v júni preberali na workshope aj s manažérmi IT firiem, nie je typickou úradníckou stratégiou, lebo vcelku zrozumiteľne a logicky pomenúva jednotlivé kroky, ako sa dostať k cieľu. Nie ani tak z pohľadu technologického, ale skôr koncepčného. Pragmaticky a bez zbytočných fráz, pod ktorými sa dá predstaviť všeličo možné aj nemožné.
Jedenkrát a dosť
Snaha urobiť poriadok v dátach a naučiť jednotlivé informačné systémy verejnej správy, aby sa nebavili iba s nejakým centrálnym systémom, ale aby si rozumeli aj navzájom, je základným kameňom na priblíženie ambicióznej predstavy „jedenkrát a dosť“. Podľa nej by nikto nemusel predkladať dokumenty, ktoré môže úrad získať sám z iných databáz (čiže ktoré občan už v minulosti pri styku s verejnou správou predložil).
