Ten muž mal pocit krivdy: celý svet hovorí o cudzích, zaoberá sa cudzími, tlieska cudzím a on, on je len bezmenný v dave. Pritom predsa vie, čo treba robiť, koho do krajiny nevpustiť, aby sme si svoje ochránili. Ibaže nik oňho nestál. Preto sa rozhodol, rozvážne sa pripravil a v jeden letný podvečer to i vykonal.
Ten muž sa volal Herostratos a stalo sa to pred 2400 rokmi v gréckom Efeze.
Podpálil chrám bohyne Artemis, jeden z divov vtedajšieho sveta. Čin, pri ktorom zamŕzala krv v žilách. Len aby si už konečne ľudia všimli jeho a jeho názory. Aby vstúpil do dejín.
Herostrata chytili a on sa k svojmu činu hrdo priznal. Keď sa sudcovia dozvedeli o motíve, rozhodli sa nepopraviť len páchateľa, ale aj jeho pamiatku.
Nad podpaľačom vyhlásili takzvané „damnatio memoriae“, zatratenie pamiatky. Znamenalo to, že jeho meno v Efeze zakázali pod hrozbou smrti čo i len spomenúť. Je pravda, že i tak sa do dejín dostal. Nie však ako hrdina, ale ako symbol bezohľadného, zlého egoistu.
Toľko história. Pravdupovediac, tento príbeh ma dojíma. Nie jeho prvá časť, ale tá druhá, tá o tom vymazaní mena z dejín.
