Keď favorizovaná Argentína na futbalových majstrovstvách Južnej Ameriky remizovala aj v druhom zápase s Bolíviou, začali najlepšiemu hráčovi sveta Lionelovi Messimu vyčítať, že nespieva hymnu a je slabým vlastencom.
Ole, ole, Messi, Messi, ozývalo sa v treťom zápase proti Kostarike, v ktorom Argentína vyhrala a futbalový génius Messi, tichý, skromný, nevýstredný typ mladého muža, mal na jej víťazstve hlavnú zásluhu.
Tento príklad cez krízové situácie vo futbalovej reprezentácii presahujúco poukazuje na vzťah medzi vlastenectvom kvality a vlastenectvom vonkajším. Zdá sa, že ide o univerzálny problém.
Vlastenectvo kvality má zvyčajne činorodý, diskrétny charakter. Bez toho, aby chcelo vytŕčať a na seba upozorňovať, je produktívne a účinné.
Prejdime však od futbalu k jednému z podstatných a zároveň najvnútornejších znakov vlastenectva, ktorým je ovládanie materinského jazyka. Ono je lakmusovým papierikom a svojským detektorom lži, lebo sa nedá predstierať.
Poznám mnohých vynikajúcich ľudí, ktorí perfektne ovládajú slovenský jazyk, no majú „problémy“ s manifestačnými gestami a slovnou demonštráciou svojho vlastenectva. Obrazne by sa to dalo povedať aj tak, že majú problémy s bitím sa do pŕs. A naopak.
