Skratky sa vo vete zvyčajne používajú ako nesklonné podstatné mená bez vyjadrenia rodu a čísla: napríklad „pobyt v USA, hrať v NHL, vstúpiť do NATO, uviesť IČO, predstaviteľ OSN, šéfovať ÚVO“.
Je na to vôbec nejaké pravidlo? Aj nedávno, keď sa písalo a diskutovalo o budove PKO v Bratislave, vznikli u čitateľov pochybnosti a prostredníctvom reakcií na túto rubriku som dostala návrh na tému.
Rozšírené, najmä domáce skratky sú spracované v našom výkladovom slovníku a dá sa pomerne rýchlo zistiť, aký rod a číslo sa im prisudzuje popri prvej nesklonnej podobe. Mnohé, najmä cudzie skratky však v slovníku nie sú. Ak máme pri nich použiť rod a číslo, rozhodujeme sa na základe viacerých kritérií a zrejme ani jedno z nich nemožno považovať za nevhodné či nesprávne.
Orientujeme sa podľa poznatku, že nesklonné podstatné mená sú v slovenčine prevažne stredného rodu a jednotného čísla („OSN prijalo rezolúciu“), ďalej podľa rodu a čísla nosného podstatného mena v pomenovaní, ktoré sa za skratkou skrýva („OSN prijala rezolúciu“ – organizácia prijala), alebo má skratka gramatické kategórie ako podstatné meno podľa zakončenia („UNESCO vyhlásilo nové pamiatky“, „NATO sa rozširovalo“). V poslednom prípade vidíme, že „sila“ koncovky zaraďujúca skratku do stredného rodu je väčšia ako vnímanie podstatného mena premietajúceho sa v skratke (organizácia).
Nájdeme však aj použitie týchto skratiek v ženskom rode („Nie nadarmo UNESCO vyhlásila stredomorskú kuchyňu za svetové dedičstvo“). A nájdeme aj skratky, pri ktorých zakončenie na „o“ vôbec nerozhoduje, silnejšie je podstatné meno v celom názve („IVO dnes predstavil“ – inštitút dnes predstavil).