A tak kým múdrych napájala autorita vyššej moci, tých druhých opájala túžba presadiť vlastnú moc.
Tento model rozrušilo (napríklad) kresťanstvo so svojimi revolučnými etickými a mravnými zásadami. Výklad sveta na dlhé roky prevzali na seba kňazi, potom aj básnici, aj dramatici... Mravnosť, etika, vzdelanosť a múdrosť boli okrem iných podmienkami na to, aby obecenstvu mohli rozprávať o tajomstvách sveta, tohto i druhého. Nie vždy sa to podarilo, ale princíp nepopustil.
Vykladači sveta sa postupom času scivilizovali a sponad hlavy sa im vytratila aura. Kňazi zovšedneli, umelci a novinári sa vyčerpávajú v zápase o kúsok pozornosti. Priestor sa teda hemží správami bez informačnej hodnoty, zato s prienikom do intimity iného človeka. Spodné prúdy mysle, živené správami
o cudzích dôvernostiach, zaiste myseľ čitateľa neovlažujú ani múdrosťou, ani poznaním. Skôr ju deformujú presvedčením, že každý, o kom sa píše, si zaslúži stratu súkromia, dokonca i právo na pravdivé líčenie jeho života.
Široké publikum akosi nepostrehlo, ako ďaleko sú niektoré médiá za hranicou etiky, mravnosti, kultúrnosti
