Návrh daňovej a odvodovej reformy vzbudil vo verejnosti protichodné reakcie. Vláda ho pôvodne prezentovala ako opatrenie, ktoré zrovnoprávni postavenie živnostníkov a zamestnancov a dopomôže tvorbe pracovných miest. Bez obalu treba povedať, že hlavným zmyslom daňovej reformy nie je vytvárať pracovné miesta, ale zvýšiť príjmy verejných rozpočtov.
To je správny cieľ, pretože v najbližšom desaťročí potrebujeme dosahovať nie deficity do troch percent HDP, ale prebytky rozpočtov. Naša populácia rýchlo starne a budeme potrebovať dostatočne veľký finančný vankúš na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Za správne možno označiť aj rušenie početných výnimiek z platenia odvodov. Prečo by zamestnanci mali na odvodoch a daniach zaplatiť polovicu príjmov a iní len štvrtinu?
Inou vecou je, akým spôsobom sa zrovnoprávnenie zamestnancov a živnostníkov urobí, komu čo prinesie a komu zoberie. Je prirodzené, že kto podniká, musí na rozdiel od zamestnanca niesť aj riziko kolísavých, resp. v niektorých obdobiach aj nijakých príjmov. Okrem toho majú živnostníci a dohodári na svoju prácu aj nejaké náklady. Zamestnancom vytvára podmienky na prácu zamestnávateľ, živnostníci a dohodári si ich z veľkej časti hradia sami.
Náklady má aj duševná práca
Podľa návrhu daňovej a odvodovej reformy by sa mali paušály nákladov zrušiť a z daňového základu by sa mali odpočítať len tie náklady, na ktoré je v účtovníctve bloček. Tento návrh jednoznačne zvýhodňuje kelňu pred perom. Fyzicky pracujúci živnostníci si môžu od daňového základu odpočítať cenu materiálu a strojov. Aj duševná práca má svoje náklady, len sa nedajú vyjadriť cenou kelne alebo fúrika.
Ako vyjadriť cenu premýšľania, čítania literatúry, hľadania nápadov pre tvorbu umeleckých a vedeckých diel? Cenou vlastného času? Takáto položka by asi vzbudila úškrn daňového úradníka. V stavebninách na ňu nedávajú bloček. To však neznamená, že duševná práca náklady nemá.
Na jednej strane kričíme, že chceme poznatkovú ekonomiku, na strane druhej sme ochotní podporiť len murárov a krajčírov. Môžeme diskutovať o tom, či paušálne náklady majú byť 25 alebo 40 percent a koľko pre určité profesie. Znevýhodňovať duševnú prácu pred fyzickou je však znakom, že daný štát je rozvojová krajina.
Peniaze sú aj inde
Čo získa štát z dodatočných príjmov zo zdanenia živnostníkov a zo zmeny režimu pre dohody o vykonaní práce? Prínosy pre verejné rozpočty sa odhadujú na 200-300 miliónov eúr. Stojí to za to a dajú sa tieto peniaze získať aj iným spôsobom?
