V budúcnosti budú celkom iste o Breivikovi vychádzať knihy. Vo svojom článku sa pokúsim ozrejmiť aspoň niekoľko aspektov jeho činu.
Keby bol túto masovú vraždu vykonal choromyseľný človek, na jeho „porozumenie“ by stačila psychiatrická analýza. Ale príprava a uskutočnenie Breivikovho činu na to nepoukazujú. To však neznamená, že nejde o klasického psychopata. Ak analyzujeme činy takéhoto človeka, vždy musíme preskúmať podmienky, spoločnosť, v ktorej žije, ktorá má vplyv na jeho vývoj, spôsob myslenia a na jeho správanie.
Tým nechcem povedať, že „chudák mal ťažké detstvo“, lebo rodičia sa rozviedli atď. Určite mal vplyv na utváranie jeho života aj tento fakt, ale milióny ľudí vyrastajú v neúplnej rodine a predsa sa z nich nestanú masoví vrahovia. A určite bolo ešte veľa drobných činiteľov, z ktorých síce každý jednotlivo nie, ale všetky dohromady už mohli vážne nabúrať jeho osobnosť. Aspoň heslovite si niektoré pozrime.
Náš svet je čoraz zložitejší, je čoraz ťažšie ho pochopiť. Človek by však predsa len rád chápal rozličné veci. V spoločnosti sa vytvorí spôsob komunikácie, ktorý sa pokúša o nemožné. Vládna moc, politici, médiá chcú byť zrozumiteľní, a preto aj najzložitejšie veci zjednodušujú A tým dosiahnu, že ľudia uveria, že aj najzložitejšie situácie sa dajú vysvetliť a vyriešiť úplne jednoducho ako facka.
Neistá existencia
Popri starých hodnotách sa objavujú nové hodnoty a perspektívy. Medzi starým a novým vzniká napätie. Sú ľudia, ktorí tento „paralelný“ obraz sveta prežívajú ako pozitívny jav, ale mnohí vidia vo všetkom novom nepriateľa, ktorý číha na tradičnú kultúru. Hovoria o kríze starého sveta a obávajú sa o svoju pozíciu, bezpečnosť, no a o pracovné miesto. Mnohí majú až apokalyptické vízie o záhube národa, Boha, ľudstva. Nie je náhoda, že v odbornej terminológii sa objavujú výrazy ako generalizovaná neistota alebo existenčná frustrácia.
V poslednom čase čoraz viac politikov signalizovalo, že multikulturalizmu v Európe hrozí zánik, lebo je neudržateľný, ba čo viac, je nebezpečný, preto sa treba vrátiť k starým životným formám. Nositelia multikulturalizmu, čiže ľudia patriaci k iným náboženským, etnickým či sexuálnym skupinám však aj naďalej žijú medzi nami, lebo politici okrem zjednodušujúcich populistických prejavov nedokážu vyriešiť, čo s nimi má byť.
V súčasnosti majú smrť a agresivita čoraz menšiu váhu. Brutalita je bežná vec, vraždy sa stali každodennými a o neodvrátiteľnosti smrti ledva hovoríme. Vražda a smrť v televízii, vo filmoch, v internetových hrách nemajú nijakú vážnosť. Presne tak ako ani v každodennom živote. Niekde došlo k výbuchu? Zomreli nejakí ľudia? Chvalabohu, nestalo sa to u nás, nestalo sa to nám.
