Keďže ženský futbal nie je tak na výslní ako mužský, možno ste ani nezaregistrovali, že sa také podujatie konalo. Finále však bolo obrovsky pútavou hrou. Vzrastom drobné Japonky predviedli systematickú tímovú prácu, umenie nahrávok, ale Američanky vynikali fyzickou silou a boli v hre dominantné.
Napriek tomu dokázali Japonky v riadnom hracom čase vyrovnať, v predĺžení utŕžili gól, ale opäť vyrovnali, a až trestné kopy rozhodli o víťazstve Japoniek, ktoré po prvý raz v histórii (vrátane mužov) priniesli zo svetového šampionátu do Japonska zlatú medailu. Kapitánka japonského tímu Homare Sawa získala zároveň titul MVP ako najcennejšia hráčka a najlepšia strelkyňa gólov. Ak ste futbalový fanúšik, viete, že sú to úžasné triumfy.
Podľa článkov, ktoré som o ženskom futbale čítal, môže silný ženský futbalový tím vyrásť iba v krajine, kde sú dobré podmienky na ženský sociálny rozvoj. Inými slovami, ženský futbal sa nemôže vyvíjať v krajine, v ktorej sú dominantní muži. Ale čo Japonsko? Zdá sa, že po víťazstve ženského futbalového tímu bude musieť krajina prehodnotiť túto teóriu.
Na rozdiel od mužov hráčky ženského futbalu v Japonsku nehrajú vo veľmi priaznivých finančných podmienkach. Niektoré pokračujú v športe iba vďaka tomu, že pracujú. Málokto očakával, že sa stanú šampiónkami, preto sa o hráčky pred turnajom médiá príliš nezaujímali. Ale po návrate z Nemecka sú absolútnym stredobodom pozornosti. "Nevzdali sa a statočne bojovali a v ťažkých podmienkach dodali guráž a nádej ľuďom trpiacim po katastrofe..." vyzdvihujú teraz médiá japonské futbalistky.
