Ako letopočet zloby, udavačstva a úkladných justičných vrážd.
Javisko perfektne pripravené pre jednu z početných repríz kádrovacej frašky na tému očista fakulty od nehodného potomka „triednych nepriateľov“. Ročníková plenárka Československého zväzu mládeže zvolaná, členovia strany naprogramovaní hlasovať za vylúčenie, na úvod plamenný prejav delegáta ústredného výboru ČSM... I keď zvyčajne hladko fungujúci šrotovník ľudských osudov tentoraz akoby zlyhával. Študenti mlčali alebo opatrne obhajovali odsúdenca
a prihovárali sa za miernejšie riešenie. Straníci, pokiaľ sa ozvali, hovorili mdlo
a nepresvedčivo. Jeden z nich (akurát obávaný ročníkový Robespierre) dokonca plamenne vyhlásil, že čiernej ovci verí a je kategoricky proti vylúčeniu.
Schôdza sa pretiahla dlho do noci. Korunu jej nasadil počerný štíhly mládenec, ktorý hlasom, trasúcim sa od zlosti a rozhorčenia (nepochybne aj od strachu nad vlastnou bezočivosťou), šprihol plénu do tváre: „Uvedomujete si, že ak vyletí z fakulty, narukuje do koncentráku?“
V nebezpečnej hre opovážlivo vyniesol kartu, ktorá ho mohla pripraviť o všetko: o štúdium, budúcu kariéru, ďalšie roky života. „Čierni baróni“ – Pomocné technické prápory oficiálne nejestvovali. Veď hosťujúci aparátnik aj okamžite vyskočil, že to, či sú, alebo nie sú u nás koncentráky, je otázka uvedomelosti. Vo vzduchu sa priam vznášal ortieľ, že spolu s delikventom absolvuje voľný pád do neznáma aj on.
