Komunisti odmietli uznať Rómov ako národnostnú menšinu a rozhodli sa vyriešiť rómsku otázku ako sociálny problém. Nepodarilo sa, hoci ako bezcitní sociálni inžinieri nemali ani v tomto nijaké zábrany.
Demokratická reprezentácia krajiny sa prihlásila k európskej koncepcii ľudských a menšinových práv a priznala Rómom status národnostnej menšiny so všetkým, čo k tomu náleží. Ukázalo sa, že riešenie sa tým nepohlo ani o krok vpred, skôr naopak.
Národnostné práva nikomu nezlepšia životnú úroveň, nevytiahnu ho zo sociálneho prepadliska. Po desiatich rokoch demokracie začali Rómovia hľadať svoju spásu útekom z krajiny.
Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Súhrnnej správe o stave spoločnosti venoval Rómom vždy primeranú časť kapitoly o národnostných menšinách.
Jeho ročenka Slovensko 1998 – 1999 vyšla už so samostatnou kapitolou Rómovia, kde Michal Vašečka hovorí: „Zlá sociálna situácia väčšiny Rómov prináša otázku, či Rómovia nezačínajú byť viac sociálnou než etnickou menšinou. Čoraz častejšie sa v odborných kruhoch začína diskutovať o problematike ‚underclass’, ktorá najlepšie vystihuje situáciu Rómov žijúcich v rómskych osadách. Základnými charakteristikami ‚underclass’ sú dlhotrvajúca nezamestnanosť, fragmentarizovaná pracovná kariéra, trvalé uplatnenie iba na sekundárnom trhu práce, závislosť od dávok sociálneho štátu alebo od aktivity v tieňovej ekonomike. Prostredie ‚underclass’ sa vo vzťahu k majoritnej populácii chápe ako anomické, vyznačujúce sa celkovou rezignáciou, malým rešpektom k autoritám, nízkou sociálnou kontrolou, spoliehaním sa na systém podpôr, vytrácaním sa pracovnej etiky.“
Tento postoj vyvolal búrlivý ohlas: ide o návrat ku komunistickému riešeniu rómskej otázky ako čisto sociálneho problému?
Pravdaže nie, dôvodili všetci, čo sa k tomuto obratu hlásili, medzi nimi aj sociologička Iveta Radičová: „Zdanlivo pozitívne výsledky (komunistického sociálneho inžinierstva) boli dosahované násilnou formou, vo vzťahu k rómskej komunite boli pritom opatrenia vonkajším tlakom bez ich participácie a akceptácie,“ píše v knihe Hic Sunt Romales z roku 2001. „Publikácia o sociálnom vylúčení v SR“ bola založená na rozsiahlom výskume rómskej problematiky u nás, ktorý viedla pre Svetovú banku.
Sociálny aj etnický
Radičová preložila termín „underclass“ ako sociálne vylúčenie. „Sú to všetko typické črty reprodukovanej absolútnej chudoby, ,underclass' a nie typické znaky etnicity... Je to teda primárne problém sociálneho vylúčenia a až sekundárne problém etnický.“ Kniha obsahuje rad návrhov ako problémy sociálneho vylúčenia riešiť, tie však zrejme doteraz nenašli úrodnú pôdu.
Návrhy sociologičky Radičovej museli čakať desať rokov, kým sa ich ujme premiérka Radičová, aby ich dostala do podoby zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý má koncom mesiaca predložiť vláde minister Jozef Mihál.
