Znamená to: týmto ti ukazujem, že zavadziaš rýchlejšiemu vozidlu. Zavadzal, ale mal som na to dôvody: bolo to v obci, išiel som plnou povolenou rýchlosťou a o pár metrov sa pruhy zbiehali do jedného, ľavého. Ten vodič však nedával smerovky permanentne. Bol to jeho svetonázor, jeho ideológia. Vyjadroval presvedčenie, že patrí ku kaste tých, ktorí nemusia dávať smerovky. Niečo tým manifestoval sám sebe i nám ostatným.
Takýchto vodičov sú okolo nás mrákavy. A nielen vodičov. Aj policajní funkcionári, sudcovia, prokurátori, vládni činitelia, straníci, mafiáni, podnikavci – všetci tí sú presvedčení, že pre nich niečo neplatí. Svojho času kolovala príhoda, ako istý policajt prekročil na diaľnici rýchlosť, zastavil a sám sebe udelil pokutu. Bola to viac „urban legend“ ako anekdota, ale celé Slovensko sa smialo na tom hlupákovi.
Podobnú hlúposť vykonal pred očami celej Prievidze môj otec. Išiel autobusom a keďže sa pre tlačenicu nedostal k cvikaciemu strojčeku a už musel vystúpiť, počkal si na ďalší spoj, vbehol dnu, štikol si lístok a vzápätí vystúpil. Jednoducho nezniesol pomyslenie, že by štát okradol o šesťdesiat halierov.
