Dlhovať bolo hanbou v celom známom svete. Dlžník strácal dobrú povesť. Po našom – rating. V Európe sme vraveli: zakrývaj sa perinou, na akú máš, v Oriente vraveli: naťahuj nohy, pokiaľ ti stačí koberec.
Závislosť, otroctvo, úrokové zdieranie, v ktorom sa môže ocitnúť zadlžený človek, bývali niekedy také neznesiteľné, že si dlžník siahol na život. V inom prípade siahol na život veriteľovi. Nie nadarmo kultúry s vyspelým zákonodarstvom limitovali a odsudzovali úžeru a vydridušstvo a trestali ich najtvrdšími trestami. Ľudské dianie sa ponáša na obrovské kyvadlo, ktoré neviditeľným mamutím pohybom udržiava rovnováhu ľudského sveta. Pohybuje sa od krajného extrému k opačnému. Najlepší, lebo najpokojnejší, pre ľudí je čas medzi výkyvmi.
Od dôrazu minulých storočí na obec (či tatarkovskú božiu či inú), na komunitu, rodinu, spoločenstvo, spoločnosť, obecnú mravnosť či morálku, na štát, na národ sa kyvadlo presunulo na opačnú stranu. V protiklade k minulým ideológiám prirodzene nastúpilo liberálne myslenie s dôrazom na jednotlivca. Z množiny ľudí na jednotku množiny.
Neuveriteľný nárast technológií na rýchle uspokojovanie potrieb podnietil v novom veku konzumu zrod šťastného jedinca. Okamžitý blahobyt a naplnenie túžob, o ktorých sa šťastný jednotlivec dozvie, že ich má, z reklamy. „Kto, ak nie ty? Okamžite! Zavolaj! Aj ty máš nárok ešte dnes na nové auto! Na dlhy neprší! Máš právo kúpiť si čokoľvek! Hneď!“ Príznačné je priame oslovenie, tykanie.
