Obdobie, počas ktorého vyrástla a dospela jedna generácia, sa nieslo pod heslom „je/bude ako nikdy doteraz nebolo“. Do povedomia ho pretláčala najmä reklama sledujúca ekonomické ciele – hospodársky rast, zamestnanosť, ekonomickú prosperitu.
V presviedčaní jej slúžil dobre zvolený jazyk, paradoxne, veľmi podobný tomu ideologickému, ktorého falošnosť sme zakúsili. Z ideológie sa však prešmykol do pragmatickej oblasti, od ktorej sme si sľubovali tak veľa, že sme ho nerozpoznali a opäť sme sa ním nechali viesť: „tovar cenovo dostupný ako nikdy doteraz“, „výhody ako nikdy doteraz“, vďaka technológiám máme k sebe blízko ako nikdy doteraz“, zarábať peniaze/založiť firmu jednoduché ako nikdy doteraz“, „investovanie do podielových fondov jednoduché, lacné a pohodlné ako nikdy doteraz“, „informácie dostupné ako nikdy doteraz“, „nikdy doteraz nebol tento produkt za lepšiu cenu“, „hypotéky neboli nikdy doteraz také výhodné“.
Politika, ktorá sa počas tohto obdobia viezla v tom istom vlaku hodnôt, ibaže, jedna hlasno im pritakávajúc, druhá mlčky a tretia s alibistickými náplasťami pre tých, ktorí nestíhali alebo nevedeli naskočiť do rozbehnutých vozňov, dnes zoči-voči rýchlemu sledu katastrof mení rétorickú figúru: „Amerika už nikdy nebude ako predtým“, „Nórsko už nikdy nebude také ako predtým“, „Svet už nikdy nebude ako predtým“. Účelovo a pragmatický zameraný svet siaha odrazu po patetickom, expresívnom, mysterióznom refréne známom z Poeovej básne – „nevermore“.
