V meste, ktoré inšpirovalo vznik seriálov ako Priatelia alebo Sex v meste a kde je všetkého nie dostatek, ale nadmieru, je randenie, prípadne láska, háklivou témou. V teórii je výber obrovský, prax je neružová. Najzávažnejším problémom sú asi paradoxne nedozerné možnosti voľby – výhoda a zároveň nevýhoda mesta je, že sa tam vždy dá nájsť niečo lepšie.
To sa netýka len reštaurácií s najvyšším Zagat hodnotením, ale aj objektov na rande, respektíve život. Neustále pátranie po dokonalosti často znemožňuje klasické vzťahy a/alebo ich udržanie. Scénu, ktorá by sa pokojne mohla odohrávať v jednom zo spomínaných sitcomov, tu v nejakom variante zažil každý: v bare downtown vás osloví chlapík, zaplaví vás komplimentmi, pýta telefónne číslo a medzi rečou prehodí, že v uptown sedí v spoločnom byte jeho manželka s dojčaťom. Keď si neveriacky zaťukáte na čelo, úprimne sa začuduje. Ako má chudák neflirtovať, keď na každom metri štvorcovom len na jednom námestí - povedzme Union Square - sedia tri modelky, dráždiace ho svojimi dokonalými šestnásťročnými zadkami?
Veľa single, nezadaných ľudí sa zo zúfalstva vrhlo na randenie online. Vyplníte profil, odprezentujete sa v tom najlepšom svetle a dúfate, že druhá strana bude úprimná alebo aspoň úprimnejšia. Namiesto trápnych scén v bare môžete v bezpečí svojej pracovne vyhodnocovať najlepšieho kandidáta (najmenšieho psychopata). Menej dokonalé to býva pri osobnom stretnutí. Naposledy som bola svedkom prvého rande dvoch ľudí pred Liquiteriou, podnikom s čerstvými džúsmi. Minimálne päťdesiatročný chlapík so slušným príčeskom vyčítal mladej aziatke, že v online formulári zamlčala etnickú príslušnosť. Dievča pohotovo okomentovalo jeho prirodzenú havraniu farbu, s nadávkami nasadlo na bicykel a ufujazdilo.
