Ale aby som bol presný - párkrát sa to stalo. A to je možno jeden z dôvodov, prečo som si vzal svoju manželku. Keby nebola so mnou a občas ma nepochválila, možno by sa zo mňa stal muž bez sebavedomia. Je to totiž čosi ako mentálna porucha spôsobená japonskou spoločnosťou - oceňovaní sú iba top ľudia, obyčajní smrteľníci majú minimálnu šancu na komplimenty, dokonca aj od ľudí zo svojho okolia, akými sú učitelia či rodičia.
Aspoň takto to bolo v časoch môjho detstva. Pravdepodobne k tomu viedli Japoncov hlboko vžité idey: "Z prílišnej chvály človek spyšnie!" alebo aj: "Never tomu, kto ťa chváli priamo do očí!"
Keď som s filmármi v rámci seriálu Z mesta do mesta navštívil mesto Martin, boli sme aj vo fabrike, kde sa kedysi vyrábali tanky. Starý pán, ktorý nás sprevádzal, v nej bol za čias socializmu zamestnaný. Ukázal nám aj vyznamenania, ktoré mu v tých časoch udelili.
Bol na ne náležito hrdý. Počas nášho nakrúcania po Slovensku som mal viackrát možnosť vidieť také vyznamenania zo sedemdesiatych či osemdesiatych rokov. Viem si predstaviť, ako veľmi dokázali povzbudiť obyčajných ľudí v ich živote a práci, ale zároveň viem, že to bola istá manipulácia, ako mať kontrolu nad ľuďmi a odpútať ich pozornosť od politických prešľapov v krajine.
Ženský futbalový tím "Nadeshiko" (to je prezývka japonského tímu) dostal za získanie titulu majsteriek sveta ocenenie "People's Honor Award". Udeľuje ho premiér tomu, kto si zaslúži rešpekt a úctu za dosiahnutie nevšedných výsledkov vo svojej profesii a prínos pre japonskú spoločnosť.
