Návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť možnosť bezplatnej sterilizácie chudobným matkám nie je ničím novým ani prevratným v sociálnej politike. U nás sa po prvýkrát o sterilizácii v súvislosti s chudobou začalo hovoriť ešte za prvej republiky, v 30. rokoch 20. storočia.
V praxi sa však začala vo väčšej miere odporúčať až za socializmu. KSČ však nijako netajila, že má záujem sterilizovať výlučne rómske ženy, začo tieto dostávali nemalú finančnú odmenu. V 60. – 70. rokoch si za ňu mohli kúpiť menší rodinný dom na vidieku. Rómky však o ňu mohli požiadať až potom, keď porodili tri deti. Napriek tomu, že so sterilizáciou bola spojená finančná odmena, vtedajšia moc o ňu nezaznamenala zvlášť vysoký záujem.
Cigáni opäť na muške
Aj keď sa súčasná vláda pri pokuse presadiť takúto formu pomoci snaží nevtlačiť jej etnickú pečať, všetkým je jasné, že na muške sú opäť Cigáni. Napriek tomu, že pôrodnosť v rómskych osadách klesla, stále je v pomere k ostatnému obyvateľstvu vysoká.
Z pohľadu sociálnych vied na tom vlastne nie je nič zvláštne: čím je životná úroveň obyvateľstva vyššia, tým je pôrodnosť nižšia a naopak. Súvisí to najmä so spôsobom života a realizáciou v spoločnosti: dnešné mladé ženy určite nemajú túžbu v dvadsiatke porodiť a starať sa o dieťa.
Súčasná žena sa túži presadiť predovšetkým v zamestnaní, podnikaní, chce sa vzdelávať, cestovať a urobiť kariéru. Všetky tieto atribúty sú však pre chudobných veľmi vzdialené. Niet prostriedkov na vzdelávanie, niet sa kde realizovať a zostávajú len prirodzené formy uplatnenia sa ženy – matky.
V mnohých prípadoch práve v rómskych osídleniach dochádza k chladnej vypočítavosti, keď sa s peniazmi na deti počíta ako s trvalým príjmom nahrádzajúcim mzdu. A tak, celkom logicky, najvyššia natalita je práve v spoločenstvách, kde je to z hľadiska najmä ekonomického a sociálneho vývoja najmenej žiaduce.
