Kedykoľvek sa spisovateľ Pavel Hrúz priblížil k mojej knižnici, veselé oči sa mu opreli o rozpadávajúcu sa brožovanú knižočku Slováci v stratosfére, až som mu ju napokon daroval s venovaním: Paľovi k niektorým narodeninám. Asi po roku mi knihu vrátil s poznámkou na titulnej strane: Revenovácia: patrí to do Tvojej knižnice, Ivan! Teraz opäť knihu venujem k štyridsiatke svojmu synovi Jurajovi, ktorému bol Paľo krstným otcom.
Kniha s podtitulom román je bizarným textom, čosi medzi absurdnou vedeckou fantastikou a satirou, vydalo ju Predstavenstvo smejúcich sa filozofov v Bratislave v decembri 1936 a autorom je S. Dežo Turčan, ktorého totožnosť sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. No nech je Dežo ktokoľvek, nebude na škodu, keď v súčasnej ekonomickej situácii venujem našej vrchnosti Turčanovu radu, aj keď neviem, kto je kompetentný adresát. Parlament, vláda, prezident? Vidí sa mi, že by to mohla byť koaličná rada ako najvyšší orgán štátu. Ale kto tajne riadi radu? Kto radí rade na porade? Nech teda poradí Dežo:
Veľa sa hovorí u nás o cudzineckom ruchu, v ktorom súvise sa všade plače. Nikto je nie múdry, nikto si nevie dať rady, ako strhnúť pozornosť cudzincov na našu republiku, ktorú sme nazvali záhradou strednej Európy. Dovoľujem si kompetentným úradom venovať do pozornosti môj návrh: Dajme cudzincom k dispozícii naše železnice úplne zdarma! A teraz rozmýšľajme: Keby sme celému svetu odkázali, že u nás každý cudzinec môže cestovať na našej železnici zadarmo, som presvedčený, že ročne mali by sme ich najmenej päť až desať miliónov, ak nie viac. Celú vec by sme mohli zariadiť takto: Cudzinec, ktorý na hranici premení cudziu valutu v hodnote tristo korún, dostal by legitimáciu, s ktorou by mohol cestovať po našej železnici (III. triedy) zdarma do týždňa. Celý vtip je v tom, že ten cudzinec štyridsať-päťdesiat korún denne musel by tak či tak utratiť. A koľko by to bolo za deň a do roka pri viac miliónoch cudzincov? Boli by to ťažké miliardy v cudzej valute. Touto metódou by sme mohli docieliť to, že mali by sme všetky kúpele, hotely, chaty, reštaurácie preplnené. A o koľko miliónov viac novín, cigár, kníh, ovocia by sa predalo a koľko tisíc nezamestnaných by si takto našlo prácu? Občania, propagujte tento návrh!
