Dlho som netušila, že sa Nemecko tak zaujíma o slovenské národné povesti, ale je to potvrdené: Nemecku sa zapáčil príbeh o Jánošíkovi. A zjavne natoľko, že sa princíp „bohatým brať, chudobným dávať“ rozhodlo povýšiť na európsku úroveň. Ako nástroj mu majú poslúžiť európske dlhopisy.
Malo by to fungovať asi takto: nabudúce už by nevydávalo Slovensko slovenské, Nemecko nemecké či Grécko grécke štátne dlhopisy. Namiesto toho by si požičala eurozóna ako celok. A peniaze, ktoré by vybrala od veriteľov, by pekne rozdeľovala: trochu na Slovensko, viac do Nemecka, najviac do Grécka…
„Rozumne“ vymyslené: nikto by nedokázal určiť, ktorému štátu požičiava, keď by si celoeurópsky dlhopis kupoval. Takže by sa nemusel báť, že jeho peniaze pôjdu do Grécka – a že už ich teda neuvidí. A Grécko by potom zázračne dostalo rovnako výhodné podmienky ako Nemecko.
No áno, povie si investor, lenže čo keď si eurozóna, ktorá sa rozhodla zachrániť bankrotujúce Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Írsko a ktovie koľko ďalších krajín, na seba vzala príliš veľa? Keď sa nedá odlíšiť zrno od pliev, nebolo by bezpečnejšie nechať si riziko, že sa zosype celá eurozóna na hromadu, pekne zaplatiť? Nebolo by istejšie chcieť za celoeurópsky dlhopis tučný úrok, keď len Boh vie, kam tie požičané peniaze vlastne tečú?
