Vlani sa koalícii vedcov, ochranárov a občanov podarilo zabrániť prijatiu návrhu zonácie Tatranského národného parku, ktorý pod heslom kompromisu sľuboval v Tatrách každému všetko s tou „drobnou chybou krásy“, že v národnom parku by nezostal kameň na kameni. Máločo viac skompromitovalo predchádzajúce vedenie ministerstva životného prostredia a Štátnej ochrany prírody, ako tento návrh.
Argumentácia predchodcov
Preto som si so záujmom prečítal tlačovú správu, ktorú ministerstvo vydalo pri príležitosti druhého stretnutia Komisie pre zonáciu TANAP-u. Našiel som v nej citovaný výrok pána ministra Nagya, relevantná časť ktorého znie: „Zhodli sme sa na tom, že bez kompromisov na všetkých stranách, či už ochranárov, vedeckých inštitúcií, lesníkov, podnikateľskej sféry či samosprávy nebude možné zonáciu TANAPu úspešne uzavrieť...“
Sú určite veci, na ktorých by sme sa dokázali s pánom ministrom zhodnúť, táto však, podobne ako viaceré ďalšie, napríklad jeho podpora povrchového variantu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová, ktorá odporuje stanovisku ním vedeného rezortu a dokonca i jeho vlastnému presvedčeniu (ako som sa dozvedel z ministerstva), medzi oblasti našej zhody nepatria. Skôr mi pripomínajú argumentáciu niektorých jeho smutne známych predchodcov, ktorí v podobných situáciách, keď sa žiadalo zaujať principiálny postoj, začali argumentovať potrebou kompromisu.
