Zápas verejnoprávneho média s komerčnými o výšku sledovanosti sa odohráva na ihrisku, kde sa na dve bránky hrá viac športov odrazu. Všetky grafy, ich stúpajúce a klesajúce čiary sú dokonale mätúce, pretože nehovoria vôbec nič o kvalite vysielania, on totiž počet divákov pred obrazovkou pramálo súvisí s kvalitou vysielania.
Verejnoprávne médium nemá v povahe (ani zákonnú povinnosť) súťažiť s komerčnými médiami o diváka. Vnucovať mu, čo aj nepriamo, kategóriu sledovanosti ako kritérium kvality či úspešnosti je základné nepochopenie poslania verejnoprávneho média.
Komerčná televízia (médium) má jednoduchú schému – vypúšťa divácky úspešný program, ktorý do duchovných útrob diváka spláchne so sebou dostatočné množstvo zaplatenej reklamy. To znamená, že prepotrebný divácky úspech mediálnej tvorby vyžaduje neustálu výrobu „úspešných programov“.
Úloha divácky úspešného programu je jasná, prilákať čo najviac divákov a zároveň si ich vychovať k presvedčeniu, že komerčná tvorba je jedinečnou a nenahraditeľnou kvalitou. Po rokoch presadzovania sa komerčného balastu nastala dojemná symbióza televízneho manipulátora a spracovaného diváka. Výsledkom sú relácie, kde sa kultivovanejší človek hanbí za to, čo všetko sa dnes môže vydávať za umenie alebo za zábavu.