Krátko po páde komunizmu v strednej Európe boli vo Švédsku voľby. Po niekoľkých desaťročiach zostavila vládu pravica. Pamätám sa, ako to potešilo našich pravičiarov. Vnímali to ako záruku, že socializmus, hoci v škandinávskom balení, v Európe nadobro vyhasne.
A nič už nespochybní razantnú privatizáciu, dereguláciu a „múdre“ okliešťovanie sociálnych vymožeností. Švédski pravičiari sa vtedy dlho pri moci neudržali. Vo všetkých severských štátoch počas posledných dvadsiatich rokov dominovali socialisti. A ich partneri zo (stredo)pravice, ak ich občas vystriedajú, napríklad teraz vo Švédsku, neničia to, čo funguje.
Na lep neoliberálnych receptov sadli iba Islanďania. V roku 2001 sprivatizovali tri najväčšie banky. Rozkrútili turbokapitalizmus. Finančná kríza sa prvýkrát, v plnej sile, prejavila práve v Reykjavíku. Väčšina Islanďanov na krach bánk ťažko doplatila. Preto chcú potrestať vinníkov.
Vyšetrovatelia pripravujú žalobu proti tridsiatim finančným eskamotérom. Špeciálny prokurátor obžaloval zatiaľ bývalého ministra financií. Dvojročný trest hrozí aj bývalému premiérovi. Tých však verejnosť považuje iba za malé ryby. Dôkazy proti podvodným bankárom sa iba ťažko získavajú.
Oveľa ťažšie sa usvedčujú ľudia, ktorí spôsobili krízu v USA. Vyše roka trvalo, kým sa vyšetrovateľovi Valukasovi podarilo získať dôkazy pre proces s bývalými šéfmi banky Lehman Brothers. Eric Schneiderman, žalobca štátu New York, skúma dokumenty troch investičných bánk. Chce postaviť pred súd tých, čo za miliardy ponúkali klientom „cenné papiere“, hoci už vedeli, že predávajú bezcennú makulatúru. Podvodníci sú však silní. Obhajujú ich najlepší právnici. Wall Street si platí aj svojich novinárov. A podnikavci v Hollywoode už teraz tušia, že Schneiderman sa stane prototypom hrdinu „finančného westernu“. Dedičom šerifa z filmu Rio Bravo, ktorý zlikvidoval bandu zloduchov, hoci ho v mestečku podporili iba traja: starý invalid, alkoholik a holobriadok.
