On aj jeho strana majú dosť dobrých dôvodov, prečo to neurobiť.
Predsedovi Smeru Robertovi Ficovi sa často darí zvrtnúť pozornosť iným smerom a klamať už nielen druhých, ale aj seba. Opäť raz s vážnou tvárou oznámil, že keď premiérka Iveta Radičová neurobí poriadok s ministrom financií Ivanom Miklošom, bude čeliť návrhu na vyslovenie nedôvery v parlamente.
„Musím pripustiť aj alternatívu, že predsedníctvo rozhodne o podaní návrhu na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády,“ vyhlásil koncom augusta. Hoci podobné oznámil už v polovici apríla: „Ak tak Iveta Radičová neurobí, vedenie strany, ktoré o tom opakovane rokovalo, dáva mandát poslaneckému klubu strany Smer-SD na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR s návrhom na vyslovenie nedôvery Ivete Radičovej.“
Prirodzene, je výlučne vecou Smeru, koľkokrát „opakovane“ rokuje o tom istom a s rovnakým výsledkom. Možno oceniť, že v centrále strany Smer si už pretočili kalendár z apríla na správny dátum (V réžii Mikuláša Dzurindu, SME, 21. 8.). A keď konečne jej poslanci aj prejdú od slov k činom a návrh na vyslovenie nedôvery premiérke v parlamente podajú, treba to oceniť tiež. Lebo pripomínať si kauzy vlád Roberta Fica aj Mikuláša Dzurindu, ktoré stáli krajinu mnoho peňazí, nemôže občanom ani voličom nikdy uškodiť.
Robert Fico dnes kričí, že napríklad cena prenájmu budovy okresného šéfa SDKÚ v Košiciach nezodpovedá trhovým cenám. Už si zrejme nespomína na to, ako jeho vláda dbala povedzme na trhovú cenu emisií. Ale ani ako dbala na trhovú cenu prenájmu, keď jej riaditeľ daňového úradu podpísal zmluvu o budúcej zmluve s inou firmou v sume dva milióny eur.
