Moja učiteľka programovania na gymnáziu vždy hovorievala, že Vianoce sú pre ňu Vianocami len vtedy, ak dostane od manžela pod stromček nejaké zlato. Dúfam, že ho dostala veľa, pretože pokiaľ to tak je, dnes už učiť nemusí. Zlato je na vrchole. Nielen na vrchole záujmu – aj na cenovom vrchole. Také drahé ešte nikdy nebolo.
A svet z toho šalie. Strach z budúcnosti rastie, akcie padajú, o niektorých štátnych dlhopisoch sa už sa hovorí tak štítivo ako o rádioaktívnom odpade. Každý chce zlato.
Pritom ešte pred desiatimi rokmi odborná literatúra odsudzovala zlato div nie k zániku. Niektoré učebnice písali, že pre centrálne banky stratilo zlato zmysel a vhodné bude už len na výrobu šperkov a v priemysle. A skutočne viacero centrálnych bánk začalo svoje zlaté rezervy vypredávať.
Niektorým centrálnym bankám – radšej nebudem menovať, aby som sa v zdraví dočkala aj budúceho týždňa – sa dokonca podarilo hrdo zlata zbaviť na dlhodobom minime jeho ceny. Škoda. Len v tomto roku totiž vyskočila cena zlata v dolároch o viac ako 30 percent. A za posledných desať rokov vyskočila o 595 percent. Čím to teda je, že zlato tak dramaticky zdraželo?
Nákup emócií
Cena zlata začala rásť už v roku 2006, keď sa zviezla na rovnakej rastovej vlne ako ostatné komodity. Postupne mu ešte pomohla americká centrálna banka, ktorá začala v rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky tlačiť do ekonomiky toľko peňazí, že nebolo nič jednoduchšie, ako sa zadlžiť za rekordne nízky úrok a požičané peniaze investovať do zlata. Zlato ďalej rástlo.
Roztočila sa neuveriteľná špirála. Na obrátkach jej ešte pridali udalosti v Grécku. Z globálneho pohľadu sú totiž najväčšími vlastníkmi zlata centrálne banky. Tie teraz nakupujú zlato ostošesť. Od začiatku roka ho nakúpili dvakrát viac ako vlani za celý rok.
Niet sa čomu čudovať. Mnohé z nich sa snažia diverzifikovať svoje devízové rezervy a už utekajú od dolára i eura. Nakupujú komodity – a hlavne zlato. Kto by dnes ešte stál o juhoeurópske dlhopisy, keď si nikto nemôže byť istý, koľko krajín Európy ešte zbankrotuje? Keď je nemožné povedať, či sa eurozóna v súčasnej podobe dožije Vianoc?
Lenže nákup zlata už prestal byť o akejkoľvek hlbokej analýze fundamentálnych faktorov. Je to nákup emócií – nákup pokojného spánku. Hlavným argumentom pre nákup je totiž teraz strach. A ako je známe, strach má veľké oči. Preto sa už dnes objavujú neuveriteľne optimistické analýzy, signalizujúce zdraženie zlata až na dvojnásobok dnešnej hodnoty v priebehu niekoľkých rokov.