Vyhynutie nehrozí len pande alebo najväčšej morskej korytnačke Kožatke veľkej. Na červený zoznam ohrozených druhov, ktorý pravidelne zostavuje Svetová únia ochrany prírody, by sme mali zaradiť aj obyčajnú ľudskú nudu.
Naša generácia je svedkom masového vyhladzovania všetkých nudných okamihov. Vďaka kombinácii smartfónu a mobilného internetu sa už aj čakanie u lekára stalo znesiteľné. Ani tupé zízanie von oknom počas cesty vlakom už nie je to, čo bývalo – hlavne keď tretina kupé sa hrá na telefóne a zvyšok pozerá kradnuté filmy na notebookoch.
Technologické vychytávky nás presviedčajú, že práve oni nám naplnia prázdne miesto v našom živote a už nikdy nebudeme unudene stáť na autobusovej zastávke. A my im na to ľahko skočíme.
Nebude však nuda ľudstvu chýbať, podobne ako tučnučký mauricijský vták Dodo, ktorého populáciu sme dojedli v 17. storočí?
Prečo sa nudiť
Nuda nie je práve najpopulárnejšia a málokto ju vyhľadáva. Je dokonca výrazný rizikový faktor – podľa výskumov unudení tínedžeri sú náchylnejší na branie drog a častejšieš sa znižujú k šikanovaniu. A ak máte nudnú prácu, je 2,5–krát pravdepodobnejšie, že v najbližších mesiacoch zomriete na srdcovú príhodu, ako keď svoju prácu považujete za zaujímavú.
Na druhej strane má nuda niekoľko nesporných výhod. Podľa ďalšieho výskumu, tentoraz z írskej univerzity, nu〜da motivuje k prosociálnemu správaniu. Ak vykonávate nezmyselnú činnosť, máte väčšiu chuť dodať životu zmysel – a tak medzi tými, čo sa pravidelne nudia, je napríklad viac nezištných darcov krvi.
Nudné okamihy sú navyše miestom na snívanie. Vďaka unudenej hlave si tak môžeme prejsť všetky variácie udalostí a vytuningovať naše odpovede v kritických situáciách.
Ohrozuje vývoj
O inováciách sa kedysi vravievalo, že vznikajú vtedy, keď človek narazí na problém. Treba byť však viac špecifický – v skutočnosti to totiž môže byť aj tak, že inovácia vznikne v momente, keď je inovátor znudený zo starých riešení.
