Čo všetko nám na Slovensku chýba na to, aby úradníci a funkcionári verejnej správy niesli zodpovednosť za to, čo urobili, prípadne za to, čo by urobiť mali a nespravili to?
Na prvom mieste je, samozrejme, vôľa zodpovednosť vyvodzovať, zároveň však aj právna úprava zodpovednosti verejných činiteľov na Slovensku má svoje diery až priepasti. V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, USA je zodpovednosť úradníkov založená predovšetkým na disciplinárnej zodpovednosti, doplnená trestnou zodpovednosťou a zodpovednosťou za škodu. Na Slovensku bola disciplinárna zodpovednosť úradníkov zrušená, trestná zodpovednosť sa nevyvodzuje dostatočne a úspešnosť žiadostí o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je 1,7 percenta.
Zoznam bez sankcií
Disciplinárna zodpovednosť v zahraničí znamená, že úradníci majú zoznam povinností a obmedzení uvedený napríklad v etických kódexoch. Ďalej majú stanovené sankcie za ich porušenie (napríklad písomné pokarhanie, pokuta, zníženie platu, zníženie zaradenia a prepustenie zo služobného pomeru) a proces, v ktorom sa o vine rozhodne. Systém funguje najmä preventívne, dôraz je kladený na opakované vzdelávanie úradníkov o ich povinnostiach.
Na Slovensku majú úradníci zoznam povinností a obmedzení a bodka. Neexistujú sankcie za ich porušenie, ktoré pomáhajú formovať kultúru správania úradníkov verejnej správy. Neexistuje orgán, ktorý by porušenie preveroval, a proces, v ktorom by konal.
V Zákonníku práce máme upravenú krajnú sankciu, okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Primerane krajnosti tejto sankcie je aj miera jej používania. Riešením v tejto oblasti by bolo vybudovanie systému disciplinárnej zodpovednosti, ktorého súčasťou by mal byť dôraz na prevenciu. Existuje k tomu dostatok dobrých zahraničných inšpirácií.
Situácia v trestnej zodpovednosti je iná. Legislatívne to, samozrejme, nie je biele miesto na mape ako pri zodpovednosti disciplinárnej.
Keď polícia nechce stíhať
Čo to znamená v praxi? Ročne je v priemere odsúdených 38 verejných činiteľov za úmyselné zneužívanie svojich právomocí. Za nedbanlivostné zmarenie dôležitej úlohy pri výkone právomoci je ročne v priemere odsúdený jeden verejný činiteľ. Väčšinu odsúdených za oba takzvané trestné činy verejných činiteľov tvoria policajti a starostovia obcí. Odsúdení úradníci verejnej správy sú zriedkavým javom. Oboch uvedených trestných činov je možné sa dopustiť iba pri výkone právomoci, čo prirodzene zužuje ich použitie.
V praxi sa stretávame s reštriktívnym a odmietavým prístupom polície a prokuratúry pri oznamovaní trestných činov verejných činiteľov. Ako príklad možno uviesť vytvorenie uznesenia zastupiteľstva, ktoré však nikdy nebolo schválené, a to s cieľom získania dotácie starostom obce, ktoré nebolo kvalifikované ako trestný čin, ale ako administratívne pochybenie.
Aj iné porušenia povinností verejných činiteľov bývajú kvalifikované ako trestné činy, napríklad sprenevera, krádež, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Trest predpokladaný pri týchto trestných činoch je však nižší ako pri uvedených dvoch trestných činoch verejných činiteľov. Riešením by mohla byť úprava zákona tak, aby pri týchto trestných činoch status verejného činiteľa znamenal zvýšenie trestnej sadzby. Obdobná úprava je aj v Rakúsku.
