Zdá sa, že 1. september navždy prestal byť dňom začiatku školského roku. V kalendári ho ukradol školákom Deň ústavy a je to symbolické. Politika či skôr stranícka mašinéria sa odjakživa usilovala kontrolovať to, čo sa vtĺka do hláv nových, a teda použiteľných generácií.
Pred pár dňami som robil workshop pre učiteľky materskej školy. Ocitol som sa v škôlkarskej spálni. Na charakter učebne poukazoval učiteľský stôl a na ňom kopa papierov – mali hrôzostrašné názvy. Triedny výkaz, Osobný spis žiaka. Už aj naši maláči sú takto podchytení – a žiada sa mi dopovedať: podchytení pod krk. Pravdaže, pani riaditeľka tejto inštitúcie za nič nemôže. Za túto obludnosť je zodpovedný systém.
Ja som absolvoval materskú školu bez ujmy: okrem celoživotnej alergie na krupicovú kašu a nechuti tváriť sa popoludní, že spím, som bez nehody vyrástol. A rovnako som absolvoval všetky ďalšie školstvá – dosť často som sa niečo naučil nie vďaka škole, ale napriek nej. (Obzvlášť vynikajúcimi pedagógmi nám boli prepadlíci, ktorí nás zasväcovali do hĺbok života). Počas školských dochádzok i odchádzok som pochopil jedno: že treba dať ministrovi, čo je ministrovo, a vziať si všetko, čo sa mi kedy môže zísť.
