Po tom, čo ma redakcia požiadala, či by som nekomentoval korupčné aféry dejúce sa v blízkosti slovenskej premiérky, zahanbene hlávku kloním a skrúšene priznávam, že už nesledujem slovenské politické a spoločenské dianie tak ako kedysi. Aktuálne problémy pre mňa už nie sú ani aktuálne, ani problémy a mená väčšiny celebrít mi veľa nehovoria.
Preto asi o onej korupcii neviem takmer nič, okrem zo skúsenosti vyplývajúceho všeobecného poznatku: kde je moc, tam je korupcia a je takmer úplne jedno, za akú nositeľku morálky sa príslušná strana či osoba vydáva. Pani premiérka už počas volebnej kampane, ktorú som ešte sledoval, presvedčila, že má zvláštny talent vybrať si najhorších možných poradcov a od nich tie najhoršie rady a zdá sa, že jej to zostalo.
Občas však do mojej pošty zablúdi odkaz na mimoriadne kuriózny úkaz zo Slovenska. Tak sa stalo aj toť nedávno, keď mi akási dobrá duša posunula zmienku o mnohých sťažnostiach súdruhov katolíkov, ako aj iných sokolíkov na prílišnú pertraktáciu pochodov sexuálne nemravných v tlači slovenskej.
Ja nemám nič proti oným pochodom, okrem idiotského politicky korektného pokrytectva, ktoré ich sprevádzalo napríklad v Kanade, keď som tam ešte žil. Nikto nemal problém s takmer celkom nahými účastníkmi na ulici, ale, beda vám, keď vaše ročné dievčatko na pláži nemalo dvojdielne plavky. Policajný zásah, vyšetrovanie, a mali ste šťastie, ak vám za sexuálny zločin dieťa neodobrali a nedali do ústavnej výchovy.
