Vývoj ukázal, že ani sudcovia a prokurátori nie sú iní ako zvyšok spoločnosti, ktorá sa riadi heslom „musíme si pomáhať“. Preto sú zmeny v justícii potrebné.
Odkazujem všetkým, ktorí si myslia, že len bojujem s predsedom Najvyššieho súdu: Nejde o osobný súboj, bojujem s deformáciami v justícii, ktorých je stelesnením.
Odmietam rezignovať na zlepšenie pomerov v súdnictve. Do parlamentu predkladám novelu ústavy. Navrhujem, aby si sudcovia Najvyššieho súdu volili svojho zástupcu v Súdnej rade, aby mali svojho voleného zástupcu aj sudcovia každého kraja a aby Súdna rada volila svojho predsedu a podpredsedu. Predseda Najvyššieho súdu by tak už nemohol byť predsedom Súdnej rady.
Novelu Ústavy SR predkladám spolu s ďalšími novelami, ktorými chceme opäť zaviesť pravidelné hodnotenie práce každého sudcu a zverejňovanie údajov o práci každého z nich. Tieto zmeny zákonov nadväzujú na otvorenie justície schválené vlani a účinné od 1.mája tohto roka. Cieľom všetkých zmien je definovať kompetencie orgánov riadenia a správy súdnictva (Súdnej rady, ministerstva spravodlivosti a predsedov súdov) tak, aby boli jasné kompetencie a zodpovednosť a aby neboli kompetencie koncentrované v jedných rukách.
Otvorenosť, ktorú sme zaviedli do rozhodovacích procesov (verejné rokovania Súdnej rady, verejné výberové konania, zverejňovanie štatistických údajov súdov tak, aby ich bolo možné porovnávať, zverejňovanie rozhodnutí) dávajú všetkým ľuďom, nie len pár vyvoleným, moc kontrolovať ako Súdna rada, ministerstvo a predsedovia si robia svoju prácu a vytvárajú tlak na efektívnosť systému.
Musíme si pomáhať
Pred časom nás mnohých pobúrilo video, na ktorom sa skupina sudcov, námestník generálneho prokurátora a ďalší právnici bavili na paródii na streľbu v Devínskej Novej Vsi a na paródii justičného sveta, v ktorom žijú. Pobúrenie bolo také veľké nielen preto, že odhalilo zlý vkus zúčastnených, ale najmä preto, že odhalilo aj to, čo je bežne neviditeľné, ale tušené a o čom ľudia hovoria. Stretli sa sudcovia (medzi nimi aj bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Ficovej vlády), námestník generálneho prokurátora, učiteľ právnickej fakulty, bývalý miestny advokát.
Možno to nie je pravda, ale dá sa po vzhliadnutí videa a fotografií uveriť, že títo kamaráti si nepomáhajú? Námestník generálneho prokurátora sa vzdal rozhodovania v prípade trestného stíhania jedného zo zúčastnených sudcov až po zverejnení videa, nie okamžite, keď prípad dostal na stôl.
Fungovanie na princípe „musíme si pomáhať“ je hlboko zažité v slovenskej spoločnosti a vo všeobecnosti sa nepovažuje za korupciu. Princíp je prítomný všade, prečo by sa mu mala vyhnúť justícia? Od justície však očakávame, že bude lepšia ako celá spoločnosť, pretože je poslednou inštanciou v rade. Keď zlyhajú ostatné orgány štátu, má justícia garantovať spravodlivosť. Očakávania sú legitímne.
V dobrej viere sme nastavili fungovanie justície tak, aby spĺňala štandardy nezávislej justície. Vývoj však ukázal, že ani sudcovia, ani prokurátori nie sú iní ako naša spoločnosť. Aj pre ľudí v justícii platí, že sloboda a záruky nezávislosti, vysoký stupeň samosprávy negarantujú samy osebe nezávislosť súdov a nestrannosť sudcov. V spoločnosti so silne zakorenenými neformálnymi pravidlami akceptujúcimi klientelizmus, všadeprítomný princíp „musíme si pomáhať“ to nie je ani možné.
Fico rezignoval
Nezafungoval ani systém bŕzd a protiváh medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou v systéme trojdelenia moci. Paradoxne alebo zákonite? Stalo sa dvakrát, že sa ministrom spravodlivosti (politikom) stal sudca. Čo sa vlastne stalo? Veď sudca–odborník by mal najlepšie riadiť justíciu. Justíciu však ovládli „priatelia“. A „priatelia“ si pomáhajú.
Ficova vláda rezignovala na hľadanie optimálneho modelu vzťahu medzi jednotlivými mocami. Bývalý predseda vlády musel vidieť, čo sa deje. Zakryl si oči a pootvoril ich, len ak hrozila vzbura verejnej mienky. Preto je namieste otázka, prečo rezignoval a stále odmieta zlepšovanie pomerov v súdnictve? Priatelia si pomáhali a stále pomáhajú?!
Á propo: Mýtus, že Harabin sa postaral o skrátenie dĺžky súdnych konaní, sa rozpustí pri pohľade na štatistiky. Súdne konania sa začali skracovať v roku 2005 a kontinuálne sa krátia doteraz. Harabinova „zásluha“ je iba v tom, že proces neprerušil.
Aj najnovší návrh ministerstva spravodlivosti oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady je len snahou o zasahovanie do nezávislosti súdnej moci.
Rezort spravodlivosti sa prakticky rok nezaoberá ničím iným, len ako zlikvidovať predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Lebo po normalizačných krokoch na prokuratúre a v súdnictve zavadzia pravicovej vláde pri kriminalizácii opozície. Najnovšie chce ministerka Lucia Žitňanská oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady, hoci to zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu. Lebo predsedom súdu je Štefan Harabin. Horšie je, že Lucia Žitňanská zneužíva svoje právomoci a pokúša sa Štefana Harabina odstrániť cez vymyslené disciplinárne návrhy. A je to nadovšetko okaté, pretože tri z nich, teda celú polovicu zo všetkých, podala proti nemu.
Nespravodlivé rozhodnutie
O prvom návrhu Ústavný súd rozhodol tak, že Harabinovi vzal na celý rok prakticky celý plat za to, že neumožnil ministerstvu financií vykonať na súde kontrolu. Je to také nespravodlivé rozhodnutie, že ho musel atakovať aj komentátor denníka SME. Ústavný súd totiž už raz rozhodoval o podobnom návrhu, keď oslobodil Harabinovho predchodcu Milana Karabína spod obvinenia, že neumožnil rezortu spravodlivosti vykonať kontrolu na Najvyššom súde. Ústavný súd konštatoval, že „kontrola súdnej moci je špecifická tým, že má zásadne podobu vnútornej kontroly“ a odobril postup Milana Karabína, ktorý podľa Ústavného súdu „neumožnil kontrolu z dôvodu svojho právneho názoru“.
Aj Štefan Harabin mal rovnaký právny názor a opieral sa aj o Karabínov precedens. Ba čo viac, jeho právny názor potvrdil tak krajský súd, ako aj Najvyšší súd, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje: „V demokratickej spoločnosti treba považovať za neprípustné, aby výkonná moc zasahovala do moci súdnej spôsobom, akým to urobilo MF SR.“ A že „vykonaním vládneho auditu by MF SR konalo nad rámec svojich základných oprávnení, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“.
Prečo sa sudcovia Ústavného súdu necítili viazaní právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu? Prečo Lucia Žitňanská nepodala návrh na potrestanie aj sudcov krajského a Najvyššieho súdu, ktorí potvrdili názor Štefana Harabina? Lebo jej ide len o jeho likvidáciu. Môže si o tomto sudcovi pravica myslieť, čo chce. Na rozdiel od Lucia Žitňanskej to bol minister s výsledkami a, žiaľ, prvý súdny funkcionár potrestaný po roku 1990 za právny názor odobrený nezávislými súdmi.
Ústavný súd rozhodol o jeho potrestaní veľmi tesne – sedem sudcov proti šiestim. A to rozhodovali aj dvaja, ktorí boli v minulosti v štyroch prípadoch týkajúcich sa Štefana Harabina samotným Ústavným súdom z konania vylúčení pre pomer k jeho osobe. Dokonca v jednom prípade sa sudca namietal sám. Boli títo sudcovia pri rozhodovaní nestranní? Opomenúť nemožno ani to, že predseda Najvyššieho súdu sa kontrole nevyhýba a obrátil sa na Najvyšší kontrolný úrad .
Čo je v hre
Ministerka Lucia Žitňanská v druhom návrhu, ktorý sa týka rozvrhu práce na Najvyššom súde, opäť žiada siahnuť na plat jeho predsedu. V treťom návrhu úplne odkryla karty a za to, že Najvyšší súd nepodal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o finančnej kompenzácii niektorých sudcov, žiada pre Štefana Harabina hrdelný trest – odvolanie z funkcie sudcu! Dobre čítate, nie odvolanie z funkcie predsedu súdu, ale vyzlečenie z talára sudcu!
Neviem si predstaviť, že by takáto absurdita vznikla v Nemecku alebo Francúzsku. Ide o nehorázny zásah exekutívy do súdnej moci, jasný príklad zneužívania politickej moci na likvidáciu najvyššieho súdneho predstaviteľa, ktorý sa odmieta podrobiť normalizácii. Ak by sme niečo podobné robili v rokoch 2006 – 2010, stál by nám pred dverami rad veľvyslancov a všelijakých združení, parlament by horel, teraz sa všetci blahosklonne prizerajú.
Chcem veriť, že Ústavný súd si uvedomuje, čo je v hre. Že ide o podstatu súdnej moci na Slovensku. A že ak raz bude vládnemu zlepencu zavadzať, pocíti sám na vlastnej koži pravicovú demokraciu made in Slovakia podľa vzoru Maďarska.