Neopovážte sa nepožiadať, či sa nepripojím k vašej výzve! zavolal nahnevane známy spisovateľ. „Výborne,“ povedal zberač podpisov, „takže podpíšete?“ „Nepodpíšem!“ Mysleli sme si, preto vás nemienime zverejniť v zozname oslovených. „Vy nemáte čo rozhodovať za mňa,“ prskalo slúchadlo, „nebrať ma na vedomie a zneuznávať moje odmietnutie.“
Americký psychiater Maslow definoval v roku 1943 hierarchiu ľudských potrieb. Základ tejto pyramídy tvoria fyziologické potreby, nasleduje potreba bezpečia a istoty, potom potreba lásky, akceptovania inými a spolupatričnosti, nasleduje potreba uznania a úcty. Najvyššie na vrchole pyramídy je sebarealizácia – potreba človeka naplniť svoje schopnosti a túžby či ciele. Vrchol pyramídy ťažko môže existovať bez základne, sú však vypäté situácie, keď duch, obetovanie, ľudskosť prevážia (ako napríklad vo svojich prácach z nemeckých koncentračných táborov opisuje rakúsky psychiater Viktor Frankl). Zaujímavé je, že človek je schopný dožadovať sa úcty a uznania, aj keď sa nerealizoval, teda nič nedokázal, nič zo seba nevydal, nevytvoril.
Dôvodom vytvorenia tejto pyramídy bolo zrejme určenie nástrojov na efektívne stimulovanie ľudí v obťažných vojnových časoch. Pozoruhodné však je, ako tento nástroj pomáha pochopiť nespokojnosť ľudí dnes, keď je kyvadlo spoločenského vývoja na strane ľudského indivídua. Kladieme dôraz a požiadavky na jednotlivca, na jeho osobný rozvoj, potreby, realizáciu. Jedlo, obydlie, teplo, sex – základné fyziologické potreby sú viacmenej naplnené aj u nezamestnaných. Isteže až na výnimky. Napríklad duchovný rozvoj a sebarealizácia v našich rómskych osadách bez vybudovania základne, opísanej Maslowovou pyramídou nastane preto ťažko. Cimbal a husličky, duchovné slovo pre bezdomovcov na jednej strane a haciendy s bazénmi, hopsanie na pláži v Karibiku či róba z Paríža často a očividne nestačia.
